hlavica -e -víc ž. hrubšia al. rozšírená vrchná časť niekt. predmetov: h. stĺpa, piliera; anat. kĺbová h.
hlavica -ce -víc ž. i odb. ▶ vrchná, obyč. hrubšia al. rozšírená časť niektorých predmetov: bronzová ihlica s pečatidlovou hlavicou; baroková h. stĺpa; h. piliera; spona s polkruhovitou hlavicou; h. rukoväti meča; h. lyžiarskej palice; sprchovacia h.; h. na zaváranie kovový al. plastový kruh na uzatváranie pohárov viečkami; strely s jadrovými, atómovými hlavicami; kĺbová h.; h. ramennej, stehennej kosti
hlavica, -e, -víc ž.
1. hrubšia, rozšírená al. vrchná časť niečoho: h. klinca, žrde; tech. h. vretena, kábla; anat. kĺbová h., h. kosti; stav. h. stĺpa, korintská, baroková h.;
hud. koncová časť krku sláčikových hudobných nástrojov;
2. expr. hlava: Kde (lastovička) omrkne, tam vloží hlavicu pod krídlo a zaspí. (Kuk.);
hlavicový príd.
(jedna) hlavica; (bez) hlavice; (k) hlavici; (vidím) hlavicu; (ó) hlavica!; (o) hlavici; (s) hlavicou;
(tri) hlavice; (bez) hlavíc; (k) hlaviciam; (vidím) hlavice; (ó) hlavice!; (o) hlaviciach; (s) hlavicami;