hliadka -y -dok ž.
1. prieskum, dozor v teréne, stráž: ísť na h-u
2. kto robí prieskum, dozor v teréne (obyč. skupina): požiarna, vojenská h., policajná h.
□ mať h-u hliadkovať;
hliadkový príd.: h-á služba
hliadka -ky -dok ž. 1. ▶ prieskum al. dozor v teréne, stráž: ísť na hliadku; stáť na hliadke; Keďže v júni sa dostáva v prírode k slovu nový život, pre nás to znamenalo predovšetkým hliadky v revíroch, ochranu zveri. [Vč 1980] □ mať hliadku hliadkovať 2. ▶ osoba al. skupina osôb vykonávajúca prieskum al. dozor v teréne: vojenská, policajná, požiarna, pobrežná h.; zdravotná, dopravná, prieskumná h.; pešia, jazdecká, motorizovaná h.; nočná, trojčlenná h.; člen štrajkovej hliadky; privolať hliadku; rozostaviť, vytvoriť hliadky; posilnenie pohraničných hliadok; Hliadky zakaždým privádzali nejakých zajatcov. [V. Mináč] 3. šport. ▶ družstvo kanoistov al. kajakárov; spôsob jazdenia družstva na divokej vode: h. vodných slalomárov; získať zlato v pretekoch hliadok; h. deblistov zložená z troch dvojkajakov al. dvojkanoe, pričom v každom sú dvaja pretekári; h. singlistov zložená z troch kajakov al. kanoe a v každom je jeden pretekár
hliadka osoba al. skupina osôb vykonávajúcich prieskum, dozor v teréne • patrola: policajná hliadka, patrola • stráž (ozbrojení strážcovia objektu a pod.): nočná stráž
stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž • hliadka: ísť na hliadku • hovor. varta: stáť na varte • dozor: mať dozor • garda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)
2. p. strážca
hliadka, -y, -dok ž.
1. voj. osoba al. skupina osôb vyslaná na prieskum terénu, výzvedný oddiel, patrola: vojenská, policajná, výzvedná h.; vyslať h-y;
2. osoba al. skupina osôb bedliaca nad bezpečnosťou niečoho: nočná, požiarna, zdravotnícka h.;
hliadkový príd.: h. let, h-á služba
(jedna) hliadka; (bez) hliadky; (k) hliadke; (vidím) hliadku; (ó) hliadka!; (o) hliadke; (s) hliadkou;
(tri) hliadky; (bez) hliadok; (k) hliadkam; (vidím) hliadky; (ó) hliadky!; (o) hliadkach; (s) hliadkami;