hlodavec -vca obyč. pl. hlodavce A -vce m. zool. ▶ najpočetnejší rad cicavcov s nízkou plochou lebkou, so silne vyvinutými žuvacími svalmi, s pazúrikmi na prstoch a s dlhými, hlodavými rezákmi rastúcimi po celý život (napr. veverica, syseľ, svišť, plch, poletucha, nutria) (Rodentia): poľné, lesné, vodné hlodavce; drobné hlodavce; deratizácia hlodavcov; chrániť obilniny pred škodlivými hlodavcami; bobor vodný je najväčší európsky h. ▷ hlodavček -ka pl. N a A -ky m. zdrob. expr.: Bol to myšík, neveľký hlodavček, ktorý sa hore koncom drží a skáče ako klokan. [D. Tatarka]