hluk, -u m.
1. huk, hrmot: Mlynár, na hluk dávno zvyknutý, to skoro ani nepočul. (Taj.); Zavrieť dvere bez hluku (Chrob.);
2. zmiešanina rozličných nezladených zvukov, ruch, vrava, krik: veľkomestský h. (Škult.); h. na uliciach mesta (Zúb.); Zo siene sa ozývali hlasy, smiech, volanie, výkriky, vôbec hluk. (Jégé)
● narobiť veľa h-u spôsobiť rozruch, stať sa predmetom debát; robiť niečo bez h-u ticho, nenápadne