hmatať nedok.
1. vnímať hmatom, dotýkať sa rukou, ohmatávať: niečo sa dá h., h. pulz
2. rukami hľadať, siahať, macať: h. v tme, okolo seba;
dok. hmatnúť -e -ú -tol
hmatať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo) ▶ dotýkať sa rukou, a tak vnímať; syn. ohmatávať: h. pulz, šľachu; Hmatať tak symetrálu jej tela! [P. Jaroš]; Prstami hmatá hviezdičky na výložkách. [L. Ťažký] 2. (po čom; kde) ▶ dotykom rúk niečo hľadať (najmä potme) a pokúšať sa uchopiť: h. po vreckách; h. v tme okolo seba; Klára sa chce pridržať, ale márne, ruky hmatajú do prázdna. [A. Hykisch]; Počula som, ako mamina ruka hmatá po lampe, nevie nájsť vypínač. [J. Blažková]; Stajpen hmatal po dverách, no nevedel si spomenúť, ako sa otvárajú. [M. E. Matkin] ▷ dok. k 2 ↗ hmatnúť
hmatnúť -tne -tnú -tni! -tol -tla -tnúc -tnutie dok. (po čom; kam) ▶ natiahnuť sa za niečím a chytiť do ruky, dotykom rúk niečo uchopiť, siahnuť rukou: h. do vrecka; h. po puške; h. do prázdna; Bol by azda ďalej spomínal, ale vtom hmatol za seba a - nahmatal vodu. [M. Urban]; Husto brčkavý chlapec hmatol do palety a odtlačil si všetkých päť na tvár. [Š. Žáry] ▷ nedok. ↗ hmatať
hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macať • šmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo seba • expr.: hmatkať • mackať • habkať: hmatká, macká, habká po vypínači • nár.: matať • matkať (Dobšinský) • nahmatávať • ohmatávať • expr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy
hmatať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) dotýkať sa niečoho, siahať na niečo rukou, prstami, ohmatávať: Pozoruje chorého, hmatá pulz i čelo. (Tim.) Nervózne hmatal náplaste na čele. (Jes.)
2. (čo) vnímať, cítiť hmatom: Urvať niečo, čo sa dá dýchať, vidieť, počuť, hmatať, jesť. (Jil.) lek. pod kožou možno h. zatvrdliny;
3. dotykom rúk niečo hľadať (najmä potme), macať: Rechtora smrť nenašla, hoci zúrivo hmatala okolo neho. (Gráf);
dok. k 1, 2 ohmatať, k 2 i nahmatať