hoden, hodna, hodno príd. menný tvar k hodný (len v prísudku so sponovým slovesom byť) byť hoden:
1. (čoho, koho) zasluhovať si, zaslúžiť si: Hoden je trestu. (Taj.) (Ty) si ho (Demka) nie hodna. (Vans.)
2. mať cenu, hodnotu, stáť niečo: Najhoršie je, že nevieme, čo je (hostinec) hoden. (Kuk.) Vaše skúsenosti sú nám viac hodny ako zlato. (Skal.)