holub, -a, mn. č. -y m.
1. menší domáci al. divý vták obyč. sivej farby; zool. h. skalný (Columba livia), h. hrivnák (C. palumbus): h. hrkúta; poštový h. vycvičený na donášanie zpráv
● šedivý (sivý) ako h. o človeku so šedivými vlasmi; obelel ako h. celkom ošedivel; žijú si ako dva h-y svorne (o manželoch); Nikomu nelietajú (nepadajú) pečené holuby do úst (hovor. do huby) (prísl.) nik sa nemá dobre bez práce, každý musí pracovať.
2. zried. oslovenie milej osoby, holúbok: Mať ho pohladila a povedala: Môj holub zlatý. (Kuk.);
holubí, holubací, -ia, -ie príd.
1. pochádzajúci z holuba, od holuba, patriaci holubovi: h-ie vajce, h-ie mäso; h-ie hniezdo;
2. bás. majúci (sivú) farbu ako holub, ako perie holuba: holubie nebo (Botto) modrosivé; holubie očká (Vaj.) sivé;
holúbok, -bka m. zdrob. expr.
1. (mn. č. -bky) malý, mladý holub
● majú sa radi ako dva h-y veľmi sa ľúbia;
2. (mn. č. -bkovia) nežné oslovenie milej osoby: Pavelko, holúbok môj. (Urb.); holúbok môj drahý (Jégé); báťuška náš, holúbok sivý (Vaj.); Holúbkovia, nože navyberajte tých plechovníc! (Gráf)