holubica, -e, -bíc ž.
1. samička holuba: h. mieru symbol mieru;
pren. expr. o milej, nežnej žene (miernej povahy): To je ona, moja holubica. (Kuk.) Aha, vraj holubica a koľko v nej pýchy a vzdoru. (Tim.)
2. cirk. symbol Ducha svätého;
holubičí, -ia, -ie príd. obyč. pren. mierny, tichý, nebojovný, mierumilovný: h. národ, h-ia povaha;
holubička, -y, -čiek ž.
1. zdrob. mladá holubica;
2. nežné oslovenie milej, drahej ženy al. dievčaťa: holubička drahá (Ráz.)