Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

horúčosť -i ž. horúčava (význ. 1, 2): h. letného dňa; tvár blčí h-ou

horúčosť -ti ž. 1. ▶ pocit veľkého tepla (na tele, v tele); syn. horúčava: obliala, zaliala ma h.; tvár dieťaťa blčala horúčosťou; Zazdalo sa jej, že jej stúpla horúčosť z tanca do tváre. [V. Mináč]; Horúčosť ho vtedy objala, príjemná horúčosť a strácal vládu nad sebou. [R. Jašík]; Na čelo mi vystupuje pot, ale nie od horúčosti, lež od strachu. [L. Ťažký]
2. ▶ ovzdušie s vysokou teplotou vzduchu, horúce počasie, povetrie; syn. horúčava, páľava: letná h.; osviežiť sa v horúčosti letného dňa; medzi múrmi domov sa dlho udržala h.; Tej noci som nespal dobre. Pre komáre, pre horúčosť. [Š. Žáry]; Horúčosť dňa preťali zvony. [P. Andruška]
3. ▶ vyžarované teplo; syn. horúčava, žiar: Nebola to príjemná robota, lebo z pahreby sálala pekelná horúčosť. [Ľ. Zúbek]; Čierny stroj [rušeň] s červenými doplnkami vydychoval horúčosť, vôňu pary, uhlia a oleja. [InZ 2003]

horúčosť, -ti ž.

1. veľmi teplé počasie, horúčava: letná h.;

2. pocit teploty, tepla, rozpálenosť; horúčka: Tvár červená, až blčí horúčosťou. (Kuk.) Prechádzala ju zima a horúčosť. (Jégé) Jeho stav sa zhoršoval, horúčosť sa stupňovala. (Šolt.)

(jedna) horúčosť; (bez) horúčosti; (k) horúčosti; (vidím) horúčosť; (ó) horúčosť!; (o) horúčosti; (s) horúčosťou;

(tri) horúčosti; (bez) horúčostí; (k) horúčostiam; (vidím) horúčosti; (ó) horúčosti!; (o) horúčostiach; (s) horúčosťami;