Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

pren. h-a linka telef. linka, na ktorej sa možno rýchlo dozvedieť potrebné informácie al. získať pomoc; publ. h-e kreslo v kt. pri ver. diskusii sedí politik, odborník ap. odpovedajúci na pálčivé aktuálne otázky

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše; h-a hlava prudký a nerozvážny človek; mať h-u krv byť temperamentný; šiť h-ou ihlou; mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii; expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať; kuť železo, kým je h-e; h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

za horúca → zahorúca;

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť; je tu h.; je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
horúci; horúco, horúce prísl.

horúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. 1. ▶ majúci veľkú teplotu, veľmi teplý; op. chladný, studený: h. letný deň; h. čaj; h. vzduch; horúca žehlička; horúce pramene termálne; h. slepačí vývar; piť horúcu kávu, čokoládu; dať si h. kúpeľ; stáť na horúcom slnku; chodiť po horúcom piesku; mať horúce čelo mať horúčku; v posledných rokoch sú letá horúcejšie
2. ▶ prezrádzajúci prítomnosť kladného citu; svedčiaci o prežívaní kladných citov (lásky, priateľstva, radosti, úprimnosti); syn. vrúcny, vrelý; op. chladný: horúce objatie; h. vzťah k rodnej reči; zahorieť horúcou láskou; vymieňať si horúce pohľady; Mária mi vtisla na líce horúci bozk. [M. Zelinka]; O víťazstve rozhodlo horúce srdce a chladná hlava. [Sme 2004]
3.ktorý v súčasnosti vyvoláva záujem, pozornosť, živý, veľmi aktuálny: h. hit sezóny; horúce módne doplnky; horúca novinka na trhu; horúca téma posledných dní; diskutovať o horúcich problémoch zahraničnej politiky; Nebol však zapletený do takej horúcej veci, pre ktorú by ho od rána museli vyčkávať. [L. Ballek]; Jeho jeden variant sa zameral na stopu, ktorá sa ukázala ako horúca. [Vč 1984]horúca linka telefónna linka, na ktorej môžu občania získať dôležité informácie al. požiadať o pomoc; horúci tip odporúčanie na aktuálnu novinku, nový tovar, výrobky
4. expr.ktorý je plný ťažkostí, komplikácií, spôsobujúci psychickú záťaž, ťažký, zložitý: prežívať horúce minúty; boli to horúce chvíle; koalíciu čakali väčšie problémy a horúcejšie dni; Takto sa treba zachovať, takto chladne práve v tej najhorúcejšej situácii. [L. Ťažký]
5. publ.ktorý je očakávaný, predpokladaný na základe istých výsledkov: h. kandidát na Nobelovu cenu; h. adept na kreslo ministra; najhorúcejší favorit súťaže
fraz. chodiť [okolo niečoho] ako mačka okolo horúcej kaše nemať chuť o niečom hovoriť, niečo riešiť, obchádzať jadro veci, okolkovať; publ. horúca jeseň náročné, zložité obdobie po letnom oddychovom pokojnom čase, obyč. v spoločenskom al. politickom živote; publ. horúce kreslo a) situácia, keď niekto (často známa osobnosť v médiách) odpovedá na (pálčivé, nepríjemné) otázky b) zodpovedná, neistá, riziková funkcia; kuť železo, kým je horúce využiť vhodnú situáciu a rýchlo konať, rýchlo niečo riešiť; mať horúcu hlavu byť prchký, unáhlene konajúci; mať horúcu krv byť temperamentný; mať horúcu pôdu pod nohami byť v kritickej situácii; expr. posielať/poslať niekoho do horúceho pekla/horúcich pekiel a) preklínať, prekliať niekoho b) zaháňať, zahnať niekoho; prehadzovať si horúci zemiak neriešiť a nechávať na iných nepríjemný, háklivý problém; expr. prepadnúť sa do horúceho pekla/horúcich pekiel zmiznúť bez stopy; šiť niečo horúcou ihlou robiť niečo naponáhlo, bez rozmyslenia; ťahať/vyberať za niekoho horúce gaštany z ohňa vybavovať cudzie nepríjemné záležitosti ◘ parem. [nijaká] kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa to spočiatku vidí

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

p. aj aktuálny


náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatímnadšenýoduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienoksilnýtuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého vekukniž.: zapálenýzanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusiefanatickýprepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľadžiadostivýchtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé očiohnivýplamennýhorúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkamirozohnenýrozpálenýrozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

p. aj vášnivý 1


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


teplý1 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduchhrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušinapreteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeňvlažnýhovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná vodavlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánokrozohriatyhorúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deňzried.: teplastýteplistý (Zúbek, Rysuľa)expr.: teplučkýtepluškýteplunkýteplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameňvarený: varená strava (op. studená)

porov. aj horúci

2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny


vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatímnadšenýoduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudbyhorlivýzápalistý: horliví prívrženci futbalusilnýtuhý: silní, tuhí fajčiariohnivýkniž.: zapálenýzanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciufanatickýprepiaty: fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý: je posadnutý za autamiexpr. zúrivý: zúrivý zberateľ

2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človekprudkývýbušný: prudká, výbušná povahatemperamentnýohnivý: temperamentný rečníkrozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení divácibúrlivý: búrlivá debataneskrotnýnespútaný: neskrotný hnevkniž. eruptívny (Vajanský)kniž.: maniackymanickýmaniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

p. aj výbušný 2

3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatiežiadostivý: žiadostivé pohľadyhorúciplamennýohnivý: horúce, plamenné bozkyrozohnenýrozpálenýrozvášnenýroztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

p. aj náruživý


vriaci ktorý vrie • hovor. vrelý: napiť sa vriaceho, vrelého čajuzastar. vrúci: vrúci vosk (Kostra)horúci (veľmi): horúca polievka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

horúci, 2. st. horúcejší príd.

1. veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý, ohnivý: h-a voda, h-a káva, h-e jedlo; h-a pec, platňa, h-e železo; h. vzduch, h-e leto; mať h-u hlavu, h-e čelo, h-e ruky veľmi teplé, rozpálené; h-e pramene termálne; geogr. h-e pásmo tropické, od rovníka po obratníky

Kuj železo, kým je h-e (prísl.) využi vhodnú situáciu, vhodnú príležitosť; expr. posielať niekoho do h-eho pekla priať mu to najhoršie, preklínať ho; expr. prepadnúť sa do h-eho pekla zmiznúť bez stopy; iron. šiť h-ou ihlou rýchle a nedbalo, pren. o zle, povrchne urobenej práci vôbec; h-e hlavy prudkí, rozhorlení, ale málo rozvážni ľudia; mať h-u krv prudkú, vznetlivú povahu; prežívať h-e chvíle nepríjemné, tiesnivé; chodiť okolo niečoho ako (mačka) okolo h-ej kaše obchádzať niečo, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; mať h-u pôdu pod nohami byť v neistej, nebezpečnej situácii;

2. prezrádzajúci veľa citu, vrúcny, vrelý: h. cit, h-a láska, túžba, vďaka, h-e objatie, h-e slová, pohľady;

za horúca: spracúvanie kovov za horúca;

pren. ihneď, bez meškania, kým trvajú vhodné podmienky

kuť železo za horúca využiť vhodnú situáciu, vhodné podmienky;

horúco i horúce prísl.

1. veľmi teplo: je veľmi h.; je mu h. veľmi teplo;

pren. je v úzkosti, strachu ap.;

2. so silným citom, vrúcne, nadšene, oduševnene: h. ľúbiť niekoho


žhavý príd. (čes.) kniž. žeravý; horúci, vrelý, pálčivý, ohnivý: ž-é uhlíky (Ráz.); ž-é slunce (Kuk.); ž. pohľad (Tim.); ž-á túžba (Jes-á); žhavo prísl. žeravo; horúco, vrelo, pálčivo, ohnivo; žhavosť, -ti ž. žeravosť; vrelosť, pálčivosť, ohnivosť


žhúci, -a, -e príd. (čes.) kniž. zastar. plánúci, žeravý, horúci, pálčivý: ž-e slnko (Vaj.); ž-a láska (Vaj.); ž-a žížeň (Hviezd.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu