Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hor prísl.

hor prísl. poet. ▶ smerom k vyššie položenému miestu, k vyššej hodnote, pozícii a pod., hore: v lone prírody sa h. pne mohyla ◘ fraz. hor sa! (emocionálne zafarbené) povzbudenie väčšieho počtu ľudí do nejakej činnosti

hor sa, hor` sa p. hor

hor, star. pís. i hor’

1. prísl. bás. hore: V kráse prírody pnie sa hor mohyla. (Krčm.) Družice moje medzi skalami hor’ doľ s bystrými skáču srnami. (Sládk.)

● nár. brať, vziať si niečo hor’ (Tim.) všímať si, všimnúť si, dať niečomu zapôsobiť na seba;

2. hor sa, hor’ sa cit. vyjadruje povzbudenie do niečoho: Hor sa, chlapci! poďme zbíjať. (Škult.) Hor’ sa, Slovák, čuj otčinu! (Botto) Ruženka, hor’ sa! (Tim.) vstaň!

hor
I. prísl.
1. jstrsl smerom dohora, nahor: Chvoste hor dvíhale, ani neopstále na paši (Čelovce MK); Hor ho iba vivliäkó (Drienčany RS); A poton chlapca hor vimikľi a uš poton sa šetko hrnúlo tanu (Lišov KRU); Potom, koď vikisou̯ dobre hor (chlieb), dávala som ho do peci na lopaťe (Klenovec RS)
L. poj už hor! (Nandraž REV) - vstaň; ag hu tuchšie zbolelo, tode aj hor skočila do nuoch (Čelovce MK) - vstala, vyskočila nemisíš si šitko tag hor brač! (Prihradzany REV) - nemusíš všetko tak citlivo vnímať
2. jstrsl na vyššie položenom mieste: Najhoršie bolo na paláši, kod už bolo seno visoko, hor (V. Lom MK)
L. seďeli zme hor obutej a rúchu poobliekanej (Čelovce MK) - bdeli sme oblečené
3. jstrsl na povrch niečoho, hore; navrch: Obľiekalej zme si rubáše, a kitľe farbiarske hor (Čelovce MK)
II. predl. s I jstrsl vyjadruje smerovanie nahor: Ag zmokňe sťienka, tak sa snopi rozostavujú hor klason tan na zemi (Lišov KRU); Tak ťí chlapci choďievaľi hor ďeďinou k starejmu apovi (V. Lom MK); Hor pupkom leželi calí den na slnku (Kopráš REV)

hore [ho-, hô-], hor
I. prísl
1. vo vysokej polohe, vo výške, vysoko, op. dole: wynohrad, ktery lezy hore (TRNAVA 1598); w basste hore na warte (BYTČA 1614); esste sluncze hore bolo (KRUPINA 1691) vysoko na oblohe; hore na pavlači (BR 1785);
x. pren pokud mne hlava hore bude stat (LIETAVA 1633) pokiaľ budem žiť
2. smerom do výšky, do vyššej polohy, dohora; zdola nahor: cesta hore gducy skrz luku (ZVOLEN 1567); (išiel) hor do domu sweho (D. STREHOVÁ 1600); czez ktere (mosty) se chodywalo sem hore czez Wah (TRENČÍN 1613); potok až hore k studny dely chotar (ŠTIAVNIČKA 1676); gako se matka (ženy) pohibuge hore (RT 17. st); nos hore ohnuti (LC 1707); zdwihlj se wody hore (KT 1753); kďiž sa mu vlasi pre hrúzu hore ježili (BR 1785) dupkom vstávali; obrat hore ul (RG 18. st) dnom dohora
L. byť hore neležať: gesstye w ten čas hore boli a nyespali (KRUPINA 1734), ban hore na dni na povrchu: kus slobodneho pole medzi dwuma banami hore na dni jse nalezal (MB 1759); h.-dolu, h.-dole, h. i dolu rozličnými smermi, sem a tam: abi mechuw nadostatek meli, zeby se darmo nemordowali hore-dolu (TRENČÍN 1663) aby s námahou nemuseli chodiť sem a tam; mnohokrate hore-dolu pregšiel (KRUPINA 1742); hore y dolú behati (KS 1763); aby člowěk snadno hore dole choditi mohel (SN 1772); v kalkovaných slovesách: musy hore polozit, kolko wozow wyweze (BOLEŠOV 1735) uviesť; czyszarskych lydy tess hore zberu zo zbrogov (ZVOLEN 1575) odvedú; syrotky hore zrostu (JELŠAVA 1577) vyrastú, dospejú; mistr swemu towarissowy dwa tydne pred swatkamy robotu hore powydaty nemá (PUKANEC 1636) vypovedať; h. brať, h. vziat prijať, prijímať, prevziať: zadny peniaz hore nechtiel braty; sam ty penize hore wzal (ČACHTICE 1552); h. položiť (peniaze) zložiť, vyplatiť: dokutkolwek gjm hore penjze nepoložjm (D. STRHÁRE 1750); h. (v)stať, h. povstať zdvihnúť sa, povstať: prichazy-li matrona do chramu, magi (panny) hore wstati a mjsto k sedenj dati (SP 1696); pred ssediwinamy wassymi mladssy hore powstagaj (SK 1697); s ktereg prace staty hore nemohla (SUČANY 1760);
x. náb z mŕtvych h. vstať vstať z hrobu: z mártwich hore vsztal (HPS 1752); h. si viesť zakladať si na niečom: pochaby gsau, ktery sebe hore wedu w statečku sweta tohoto (PP 1734); h. sa držať byť hrdý, namyslený: gestli bi sa negaký chudobný hore držal (BN 1790)
F. h. nos dvíhať vypínať sa, nafukovať sa: aby sme sy hnedky hore nos nedwyhaly (SLK 1641-57)
3. (v texte) na predchádzajúcom mieste, vyššie: w kontracte, od ktereho, gako hore dokladam, odstupil (MARTIN 1623); tohože roku a dne hore doloženeho (LIPTOV 1698); yako hore napsano yest (RN 17.-18. st); nakolko swedek wirozumetj mohol, giž hore oznamil (MARTIN 1731) predtým
II. predl s I smerom nahor, do vyššej polohy: obratili se hore wodu (ANTOL 1571) proti prúdu: hore brehom (LIPTOV 1622); postaw hrnček hore dnom (HK 18. st); težko hor wodu plawaty (Se 18. st);
F. když te smrt zložy hore bradu (GŠ 1758) o smrti; ležice hore bradou hodynku strawyti (SLK 1641-57) naznak: mosty zostawagy hore konczom (TRENČÍN 1613) stoja neporušené; proso, konope, pohanka na poly a hore konczom zustawa (KĽÚČOVÉ 1681) stojí na koreni

hor m horná, vyššie položená časť: pregduce zo samieho hora anebo od polnocy (LEŠTINY 1747)

hor p. hore