hore
I. prísl.
1. vo výške, v polohe nad niečím: h. na kopci, na strome; Hore máme voľnú izbu (Tat.) na poschodí.
● nosiť, držať, mať hlavu h. a) vzpriamene, rovno (najmä pri chôdzi); b) byť pyšný, sebavedomý, namyslený; hovor. držať nos h. byť pyšný, namyslený; byť, ostať (dlho do noci) h. nespať, bdieť;
2. smerom do výšky, nahor: pozerať h., kráčať h., vystúpiť h.; dať ruky h. vztýčiť nad hlavu, do výšky (často na znak vzdania sa, podrobenia sa niekomu); hovor. poslať hlásenie h., h. na riaditeľstve, byť h. obľúbený o inštančne vyššom, nadriadenom mieste al. o osobe
● ruky hore! vzdaj sa!, vzdajte sa!; h. hlavu! nebáť sa!, nestrácať chuť, odvahu!, chodiť, behať hore-dolu rozličnými smermi, sem a tam, pren. Čo pletiete hore-dolu? (Stod.) tárate; obrátiť niečo čím h., tým dolu urobiť neporiadok, zmätok; nár. brať, vziať si niečo h. všímať si, všimnúť si, dať niečomu zapôsobiť na seba;
3. zastar. prv, skôr, vyššie, na predchádzajúcom mieste: ako som h. spomenul, uviedol, bežnejšie vyššie, prv, predtým;
II. predl. so 7. p. smerom nahor, do výšky, k hornému koncu niečoho: ísť h. svahom, kopcom, h. vrškom, stúpať h. schodmi, ísť h. dedinou, h. dolinou; h. prúdom, h. riekou proti smeru toku; postaviť nádobu h. dnom obrátene; byť h. koncom a) vrchom, vrchnou stranou nahor; b) nebyť chorý, neležať
● hovor. h. nohami obrátene, naopak: držať knihu h. nohami; obracať, obrátiť všetko h. nohami robiť, urobiť neporiadok, zmätok; byť h. nohami vykoľajený z obvyklého poriadku; vulg. byť hore kopytami mŕtvy;
III. cit.
1. vyjadruje výzvu, povzbudenie do niečoho: hore! vstávaj!, vstávajte!; Nože, hore, stará mati! (Taj.); hore sa!, horeže sa! a) vstávaj!, vstávajte!; b) povzbudenie do aktivity, do činnosti: Slováci, hore sa! (Chal.)
2. volanie na statok: „Hejk hore! Hô-hô“ skríkol Ondrej spurne. (Hviezd.)
hore sa p. hore