Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

horec -rca m. horská liečivá rastlina s modrým kvetom, encián, bot. Gentiana;

horcový príd.

hore

I. prísl.

1. na vyššie položenom mieste, navrchu, op. dolu: h. na kopci, izba je h. na poschodí

2. hovor. na hierarchicky, hodnostne vyššej úrovni, op. dolu: návrh sa rieši h. vo vedení

3. smerom k vyššiemu miestu, dohora, nahor, op. dolu, nadol: ísť, vyliezť h. (na kopec ap.), pozerať sa h.

4. hovor. smerom k vyššej hodnote, pozícii ap., dohora, nahor, op. dolu, nadol: ceny idú h. stúpajú; postúpiť vec h. nadriadenému orgánu; vyšvihnúť sa h. urobiť kariéru; ruky h.! výzva vzdať sa

□ dať h. vyložiť

● → hlavu h.! byť (dlho) h. nespať, bdieť; hore sa, kniž. hor' sa (do roboty)! výzva (do činnosti); chodiť h.-dolu nepokojne, z jedného miesta na druhé; expr. pliesť h.-dolu tárať

II. predl. s I vyj. smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho, op. dolu: ísť h. kopcom, dolinou, plávať h. prúdom, obrátiť pohár h. dnom

● niečo je h. nohami a) naopak b) v neporiadku, zmätku; obrátiť (niečo, všetko) h. nohami urobiť neporiadok, zmätok

horekovať nedok. expr. nariekať, bedákať, božekať: h. nad stratou niečoho; ľudia h-jú

horenos -a m. pejor. namyslený človek, nafúkanec

horeznačky, horeznak prísl. zadnou časťou tela dolu, naznak, op. doluznačky: ležať, padnúť h.

horec horca pl. N horce m. 1. ▶ trváca bylina z čeľade horcovitých so zvončekovitými modrými al. žltými kvetmi: máčať koreň horca v prevarenej vode; Zdvihnutý pohárik vodky s horcom zostal na polceste. [J. Papp] □ bot. horec luskáčovitý Gentiana asclepiadea; horec jarný Gentiana verna zákonom chránená rastlina; horec bodkovaný Gentiana punctata chránená rastlina so žltými fialovo bodkovanými kvetmi
2. ▶ bežné označenie horskej chránenej rastliny horcokvetu Clusiovho Ciminalis clusii: vápnomilný h.

horečnatý -tá -té príd. chem. ▶ obsahujúci atóm horčíka s oxidačným číslom II: horečnaté soli; chlorid, uhličitan h.; oxid h. biela prášková látka používaná napr. športovcami (gymnastami) proti poteniu rúk, neodb. magnézium

hore-dolu, hore-dole prísl. 1. ▶ bez konkrétneho cieľa; syn. bezcieľne: celý deň chodil h.
2. ▶ rozličnými smermi, všetkými smermi; syn. krížom-krážom: prešiel celý svet h.; voziť sa autom h. po meste; obracať niečo h. ↗ i fraz.; Motali sa hore-dolu po ceste. [A. Baláž]; Nervózne chodila hore-dolu po malej izbe. [J. Gavalcová]
◘ fraz. obracať niečo hore-dolu podrobne skúmať; pár korún hore-dolu al. jedno deko hore-dolu v danej situácii nie je presné množstvo dôležité; expr. pliesť/tárať hore-dolu hovoriť nezmysly

Horehronie -nia s. ▶ región v strednej časti Slovenska, vymedzený zo severu prameňom a horným tokom rieky Hron, Nízkymi Tatrami a zo západu Kremnickými vrchmi: na Horehroní sú známe minerálne pramene; centrami Horehronia sú mestá Banská Bystrica a Brezno ▷ Horehronec -nca pl. N -nci, Horehrončan -na pl. N -nia m.; Horehronka, Horehrončanka -ky -niek ž.

hore¹ prísl. 1. ▶ na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti; op. dolu, dole: h. na kopci; kufor je h. na skrini; spálňu máme h. na poschodí; pracovať h. na streche; masť zostala plávať h.
2. ▶ (smerom) na vyššie položené miesto, smerom do výšky; syn. dohora, nahor; op. dolu, dole, nadol: ísť, liezť, vyškriabať sa h. (na kopec, na strom a pod.); pozerať sa h.; dať ruky h. vztýčiť nad hlavu; vysadiť chlapca h. do sedla; daj ten kufor h. vylož ho (na vyvýšené miesto); Príjemná únava sa začala vkrádať hore do hlavy odkiaľsi od bokov. [L. Ballek]; Stavba je, ako bola, nepohla sa hore. [A. Bednár] ďalej, vyššie □ ruky hore! výzva vzdať sa
3. hovor. ▶ smerom k vyššej hodnote a pod.; syn. dohora, nahor; op. dolu, dole, nadol: ceny idú h. stúpajú; zaokrúhliť sumu smerom h.
4. hovor. ▶ na hierarchicky, hodnostne, funkčne vyššom mieste, na vyššej úrovni; op. dolu, dole: hlásiť vec h. nadriadenému orgánu; návrh sa rieši h.; Myslíš, že ti to hore prejde? [P. Valo]; Dôstojníkom hore je ľahko. [R. Jašík]; Voľakedy čosi znamenal, robil kariéru, šiel hore. [J. Váh] dosahoval vyššie pracovné zaradenie
5. zastar. ▶ (v písomnom styku) na predchádzajúcom mieste, vyššie, prv: ako som h. spomenul ako som už, prv spomenul; h. sme uviedli, že ... uviedli sme, že ...
◘ fraz. byť [dlho] hore nespať, bdieť; [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia; ceny [niečoho] letia hore prudko stúpajú ceny niečoho; hore hlavu! maj(te) odvahu, nepoddávaj(te) sa; hore sa!, kniž. i hor` sa! (emocionálne zafarbené) povzbudenie do nejakej činnosti; niečo je čím hore, tým dolu v neporiadku, v zmätku; nosiť hlavu hore al. držať nos hore byť pyšný, namyslený; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať to zo všetkých strán

hore² predl. s I ▶ vyjadruje smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho al. polohu smerom nahor; op. dolu, dole: ísť h. schodmi; kráčať h. dedinou; plávať h. prúdom; prevracať poháre h. dnom ↗ i fraz. ◘ fraz. hrub. byť/ležať hore bradou/kopytami byť mŕtvy; byť/držať sa/udržať sa hore koncom stáť na nohách; byť hore nohami a) byť postavený al. položený obrátene, naopak b) byť v neporiadku, v zmätku; lezie mu to hore krkom nemá chuť, vôľu niečo robiť, niečo ho už omrzelo al. sa mu sprotivilo; ležať hore bruchom/pupkom nič nerobiť, leňošiť; obrátiť/prevrátiť niečo hore nohami urobiť neporiadok, zmätok; plávať hore bruchom (o rybách) uhynúť; prevracať poháre hore dnom piť veľa alkoholu; expr. vstať hore zadkom mať zlú náladu; vyletieť hore komínom (o peniazoch, o majetku) byť premrhaný, byť utratený bez úžitku

hore³ cit. ▶ vyjadruje výzvu; syn. hore sa: deti, h.! vstávajte!

horentný príd. ‹l› kniž. neobyčajne veľký, vysoký, obrovský, vzbudzujúci úžas: h-é sumy, zisky, ceny;

horentne prísl.

horebrušky prísl. nár. hore bruchom, horeznačky: Drichmal si ty horebrušky. (Hviezd.)

horec, -rca m. druh horskej fialovo kvitnúcej rastliny s liečivým koreňom; bot. h. obyčajný (Gentiana amarella);

horcový príd.: h. koreň

horečnatý príd. chem. obsahujúci horčík v istom pomere: chlorid, kysličník h., h-é soli

hore-dolu p. hore

Horehronie, -ia str. kraj pozdĺž horného toku rieky Hron;

horehronský príd.: h-é nárečie;

Horehrončan, -a, mn. č. -ia, kraj. i Horehronec, -nca, mn. č. -nci m. obyvateľ Horehronia, kto pochádza z Horehronia;

Horehrončanka, kraj. i Horehronka, -y, -niek ž.

hore

I. prísl.

1. vo výške, v polohe nad niečím: h. na kopci, na strome; Hore máme voľnú izbu (Tat.) na poschodí.

● nosiť, držať, mať hlavu h. a) vzpriamene, rovno (najmä pri chôdzi); b) byť pyšný, sebavedomý, namyslený; hovor. držať nos h. byť pyšný, namyslený; byť, ostať (dlho do noci) h. nespať, bdieť;

2. smerom do výšky, nahor: pozerať h., kráčať h., vystúpiť h.; dať ruky h. vztýčiť nad hlavu, do výšky (často na znak vzdania sa, podrobenia sa niekomu); hovor. poslať hlásenie h., h. na riaditeľstve, byť h. obľúbený o inštančne vyššom, nadriadenom mieste al. o osobe

● ruky hore! vzdaj sa!, vzdajte sa!; h. hlavu! nebáť sa!, nestrácať chuť, odvahu!, chodiť, behať hore-dolu rozličnými smermi, sem a tam, pren. Čo pletiete hore-dolu? (Stod.) tárate; obrátiť niečo čím h., tým dolu urobiť neporiadok, zmätok; nár. brať, vziať si niečo h. všímať si, všimnúť si, dať niečomu zapôsobiť na seba;

3. zastar. prv, skôr, vyššie, na predchádzajúcom mieste: ako som h. spomenul, uviedol, bežnejšie vyššie, prv, predtým;

II. predl. so 7. p. smerom nahor, do výšky, k hornému koncu niečoho: ísť h. svahom, kopcom, h. vrškom, stúpať h. schodmi, ísť h. dedinou, h. dolinou; h. prúdom, h. riekou proti smeru toku; postaviť nádobu h. dnom obrátene; byť h. koncom a) vrchom, vrchnou stranou nahor; b) nebyť chorý, neležať

● hovor. h. nohami obrátene, naopak: držať knihu h. nohami; obracať, obrátiť všetko h. nohami robiť, urobiť neporiadok, zmätok; byť h. nohami vykoľajený z obvyklého poriadku; vulg. byť hore kopytami mŕtvy;

III. cit.

1. vyjadruje výzvu, povzbudenie do niečoho: hore! vstávaj!, vstávajte!; Nože, hore, stará mati! (Taj.); hore sa!, horeže sa! a) vstávaj!, vstávajte!; b) povzbudenie do aktivity, do činnosti: Slováci, hore sa! (Chal.)

2. volanie na statok: „Hejk hore! Hô-hô“ skríkol Ondrej spurne. (Hviezd.)

hore sa p. hore