horenie -nia s. chem. ▶ rýchla oxidácia uhlíkových látok kyslíkom al. vzduchom sprevádzaná intenzívnym teplom a svetlom: bezplameňové h.; nízkotepelné h.; detonačné h. samovznietenie paliva v aute; priotráviť sa splodinami horenia; pri horení PVC unikajú do prostredia jedovaté dioxíny ▷ ↗ i horieť