hovor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. rozprávanie, hovorenie, rozhovor, reč: živý, veselý, hlasitý, rušný h., telefónny h.; pustiť sa do h-u s niekým, obrátiť h. na iný predmet;
hovorový príd.: lingv. h-á reč, h-ý štýl; telef. h-á jednotka;
hovorovosť, -ti ž. lingv. príslušnosť k hovorenému štýlu