Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hovoriť, -í, -ia nedok.

1. (čo, o kom, o čom i bezpredm.) vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: h. ticho, hlasno, úprimne, priamo; h. (po) slovensky; h. o svojich priateľoch, skúsenostiach; h. pravdu; Reči sa hovoria, chlieb sa je. (prísl.); pren. príslovie, porekadlo hovorí hovorí sa v ňom; Čítali oznámenie, ktoré hovorí, že ich syn bol vyznamenaný (Fig.) v ktorom bolo napísané; pren. bás. nech hovoria zbrane nech sa spor rozhodne bojom, zbraňami; h. od srdca, zo srdca, z duše úprimne; nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky; h. zo sna rozprávať v spánku; h. k veci (v diskusii) v súhlase s témou, vecne; h. do sveta, do vetra tárať; hovor. h. dve na tri nezmysly, tárať; h. niekomu po srsti po vôli, po chuti; h. si popod nos potichu, nezrozumiteľne; v knihe sa hovorí píše; zlé jazyky hovoria nepriaznivci zlomyseľne rozprávajú; hovor. svet hovorí ľudia rozprávajú; hovorí sa neos. ľudia vravia, povráva sa; ako sa hovorí, ako hovorím, hovorím (vám) vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa

nehovoriac o tom o tom sa ani nezmieňujem; škoda hovoriť! je zbytočné to spomínať; netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; nám (mne) to netreba hovoriť nám (mne) je vec jasná; nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom; možno pred ním hovoriť je spoľahlivý, zachová vec v tajnosti; hovorí z neho víno (alkohol) rozpráva v opilosti;

2. (o kom, o čom, čo i bezpredm.) rozprávať ako rečník, mať prejav, rečniť: Začal chápať, že to, čo kaplán Létay hovorí o vlasti, o kráľoch a o nepriateľoch, je lož. (Urb.) Žúrik hovoril štvrtú reč. (Vaj.) Jeho postavili hovoriť menom stolice. (Škult.)

3. (komu, čomu ako) nazývať, menovať, volať niekoho, niečo nejako: Hovorte mi sváko! — Bíreši si hovoria dnes deputátnici. (Laz.); hovor. tomu sa hovorí tak a tak; tomu sa hovorí šťastie to je (bolo) šťastie;

4. (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: fakty, číslice, dôkazy hovoria presvedčivo, že...; jeho oči hovorili, výraz jeho tváre hovoril (Vaj.) pohľad, zrak, výraz tváre prezrádzal;

opak. hovorievať, -a, -ajú;

dok. k 1-3 povedať


povedať, povie, povedia, rozk. povedz dok.

1. (čo) vyjadriť rečou, vysloviť niečo: p. vetu, p. niekoľko slov, p. pravdu, svoju mienku, p. svoje meno; hovor. nepovedať ani (pol) slova, ani á ani celkom nič; nepovedať zlého, krivého slova nikomu nič urážlivého; p. čo-to, slovko-dve málo; p. niekomu svoje svoju mienku; p. si niečo pre seba potichu; p. niekomu niečo do očí otvorene, priamo; p. niečo bez okolkov, bez obalu, hovor. po lopate, z mosta do prosta, na celé (plné) ústa otvorene, priamo; p. niekomu do duše dôrazne upozorniť na niečo; p. niekomu niečo po slovensky, pren. a) zrozumiteľne, b) nezaobalene, priamo; mrzko mu povedal (Taj.) použil hrubý výraz, zahrešil; p. niečo na pol úst, cez zuby, cez plece nedbalo, neochotne; p. niečo len tak nezáväzne; „Čo mu je, keby ja vedel!“ trápil sa otec. „A ja ti nepoviem. To sa nezverí taký pán“ (Kuk.) ja neviem, neviem ti povedať. Skvostné to bolo, no čo ti mám povedať, úchvatné (Bedn.) nenachádzam vhodný výraz, neviem to ani vyjadriť. Čo je život? Ťažko povedať (Švant.) nevie sa presne, nedá sa presne definovať. Vám sa to ľahko povie (Urbk.) pre vás to nie je problémom; povedal by som, poviem rovno, poviem ako je, to vám (ti) poviem; úprimne povedané, lepšie povedané, stručne povedané vsuvky, vložky na zdôraznenie al. hodnotenie obsahu výpovede al. na oživenie reči

nemá čo p. (o osobách) nevie, nemá vhodné argumenty; to (niečo) nám nemá čo p. (o veciach) nemá pre nás význam, nie je dôležité; majú (nemajú) si čo p. majú (nemajú) spoločné záujmy, sú (nie sú) si blízki; p. veľké slovo vysloviť niečo závažného; p. rozhodné slovo rozhodnúť o niečom; p. posledné slovo zaujať definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; Povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počúvajú nepríjemnú pravdu o sebe; nedá (dá) si p. nedá (dá) sa presvedčiť, je (nie je) tvrdohlavý; netreba mu dva razy p. je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; kto by to bol povedal nik to netušil, nepredvídal, nik sa nenazdal; čo na to povieš? akú mienku máš o tom?; ani by som nepovedal nie je to celkom tak; (robiť niečo) len aby sa nepovedalo povrchne, neporiadne;

2. (čo) predniesť: p. básničku, p. reč; p. prípitok (Taj.);

3. hovor. (komu, čomu ako) nazvať, pomenovať niekoho al. niečo nejako: Tonkovi povedia pán, a tebe týkajú. (Tim.) Pán tajomník ... súdruh ... nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať (Laz.) ako vás osloviť.

4. (čo) určiť, stanoviť: p. cenu; Žatva je taká robota, že nemôžeš povedať deň a hodinu, kedy s ňou začať. (Laz.)

5. (čo na koho) prezradiť; obviniť niekoho z niečoho: Zlodej na zlodeja nepovie. (prísl.) Marka to urobila a povedala na mňa. (Taj.) Ja som nepovedal na nikoho. (Kuk.);

nedok. k 1-3, 5 hovoriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu