Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dohovoriť dok.

1. dokončiť reč, dovravieť, dopovedať: d. posledné slová; nedali mu d.;

pren. ja som s ním už d-l výraz nezáujmu pokračovať v kontaktoch

2. (o jednotlivcovi) ústne dosiahnuť dohodu, dohodnúť: d. stretnutie (s niekým), na d-enom mieste

// dohovoriť sa

1. (i vzájomne) ústne sa dorozumieť, dohodnúť sa, dovravieť sa: d. sa (s niekým) o kúpe, o cene; d-li sa, že ...

2. dorozumieť sa (jazykom): d. sa po rusky, d. sa s cudzincom, d. sa signálmi;

nedok. dohovárať sa -a

---

hovoriť nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, rozprávať, vravieť; ovládať nejaký jazyk: h. nahlas, zo sna; h. (po) rusky, niekoľkými jazykmi; h-ená podoba spisovného jazyka

2. rečou oznamovať; vyjadrovať slovami, vravieť: h. o udalostiach, h. pravdu; prečo nič neh-š? nehovor(te)! čo neh-š (-te)! výraz začudovania, naozaj? h-í sa, že ... ľudia vravia, povráva sa

3. vyslovovať svoju mienku, vravieť: čo na to h-í tvoja žena? h-ia o ňom iba dobré;

pren. ľudová múdrosť h-í vyjadruje

4. mať prejav (ako rečník ap.): h. na verejnosti, do mikrofónu, do rozhlasu

5. prezrádzať, svedčiť, nasvedčovať: obrazy h-ia o jeho talente; fakty h-ia, štatistika h-í

6. často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: je tu, ako sa h-í, ako na jarmoku; ako h-m, vstal a odišiel; h-m vám, je to isté

● h-í ako kniha, akoby z knihy čítal a) múdro b) plynne; h. z cesty blúzniť; h. k veci byť vecný; škoda h.! výraz rezignácie; o tom ani neh-iac to je samozrejmé; to mi nič neh-í nič mi to nepripomína; h-í z neho alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti; → zlé jazyky h-ia; → reči sa h-ia, chlieb sa je; h. striebro, mlčať zlato;

nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;

opak. hovorievať -a

---

nahovoriť dok.

1. rečou naviesť na niečo: n. priateľa na výlet; n. niekoho, aby odcestoval

2. nanútiť mienku, navravieť, narozprávať: čo mi to chceš n.?

3. narozprávať (význ. 1): ľudia všeličo n-ia; veľa toho nen-í je málovravný

4. hovor. sprostredkovať al. nadviazať vážnu známosť: n. niekomu nevestu, n. si ženícha

5. povedať (prejav), prehovoriť na zvukový záznam;

nedok. k 1, 2, 4, 5 nahovárať -a: nič si nen-aj!

// nahovoriť sa veľa a často hovoriť, narozprávať sa: koľko sa o nej n-l!

---

odhovoriť dok. (slovami) presvedčiť niekoho, aby upustil od úmyslu, odradiť: o-l ju od cesty; o-li nás, aby sme šli;

nedok. odhovárať -a

---

ohovoriť dok. úmyselne povedať nepravdu o niekom, niečom, očierniť, oklebetiť: o-la všetkých známych;

nedok. ohovárať -a

---

pohovoriť dok. porozprávať, narozprávať: p. o niekom nepravdy

// pohovoriť si porozprávať sa, pozhovárať sa: príjemne si (o tom) p-li

dohovoriť ‑í ‑ia dok.; dohovoriť sa

---

hovoriť ‑í ‑ia nedok.

---

nahovoriť ‑í ‑ia dok.; nahovoriť sa

---

odhovoriť ‑í ‑ia dok.

---

ohovoriť ‑í ‑ia dok.

---

pohovoriť ‑í ‑ia dok.; pohovoriť si

---

---

---

---

---

dohovoriť, -í, -ia dok.

1. (bezpredm. i čo) skončiť hovor, prestať hovoriť, dopovedať do konca: nedať niekomu d.; Ako tieto slová dohovoril, spamätal sa. (Kal.)

2. (čo) dohodnúť sa, dohovoriť sa s niekým o niečom: d. schôdzku, podmienky; v dohovorenom čase; na dohovorenom mieste

|| dohovoriť sa

1. (s kým, o čom, zried. na čom; so spoj. že i bezpredm.) dohodnúť sa, uzhovoriť sa, uzhodnúť sa, dojednať sa: byť s niekým dohovorený; d. sa o kúpe, o pomoci, o sobáši; O tom sa musím najprv s pánom ministrom dohovoriť. (Jes.) Povieme Aničke, na čom sme sa dohovorili. (Zgur.) Dohovorili sa, že keď vstane, vydurí ho. (Taj.)

2. (bezpredm. i s kým) dorozumieť sa: viem sa dohovoriť (po) anglicky; Rusi poznali, že sa s nimi vieme dohovoriť. (Tat.) Dubajovci znovu skúšajú dohovoriť sa očami. (Laz.); d. sa posunkami;

nedok. dohovárať sa, -a, -ajú

---

hovoriť, -í, -ia nedok.

1. (čo, o kom, o čom i bezpredm.) vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: h. ticho, hlasno, úprimne, priamo; h. (po) slovensky; h. o svojich priateľoch, skúsenostiach; h. pravdu; Reči sa hovoria, chlieb sa je. (prísl.); pren. príslovie, porekadlo hovorí hovorí sa v ňom; Čítali oznámenie, ktoré hovorí, že ich syn bol vyznamenaný (Fig.) v ktorom bolo napísané; pren. bás. nech hovoria zbrane nech sa spor rozhodne bojom, zbraňami; h. od srdca, zo srdca, z duše úprimne; nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky; h. zo sna rozprávať v spánku; h. k veci (v diskusii) v súhlase s témou, vecne; h. do sveta, do vetra tárať; hovor. h. dve na tri nezmysly, tárať; h. niekomu po srsti po vôli, po chuti; h. si popod nos potichu, nezrozumiteľne; v knihe sa hovorí píše; zlé jazyky hovoria nepriaznivci zlomyseľne rozprávajú; hovor. svet hovorí ľudia rozprávajú; hovorí sa neos. ľudia vravia, povráva sa; ako sa hovorí, ako hovorím, hovorím (vám) vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa

● nehovoriac o tom o tom sa ani nezmieňujem; škoda hovoriť! je zbytočné to spomínať; netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; nám (mne) to netreba hovoriť nám (mne) je vec jasná; nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom; možno pred ním hovoriť je spoľahlivý, zachová vec v tajnosti; hovorí z neho víno (alkohol) rozpráva v opilosti;

2. (o kom, o čom, čo i bezpredm.) rozprávať ako rečník, mať prejav, rečniť: Začal chápať, že to, čo kaplán Létay hovorí o vlasti, o kráľoch a o nepriateľoch, je lož. (Urb.) Žúrik hovoril štvrtú reč. (Vaj.) Jeho postavili hovoriť menom stolice. (Škult.)

3. (komu, čomu ako) nazývať, menovať, volať niekoho, niečo nejako: Hovorte mi sváko! — Bíreši si hovoria dnes deputátnici. (Laz.); hovor. tomu sa hovorí tak a tak; tomu sa hovorí šťastie to je (bolo) šťastie;

4. (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: fakty, číslice, dôkazy hovoria presvedčivo, že...; jeho oči hovorili, výraz jeho tváre hovoril (Vaj.) pohľad, zrak, výraz tváre prezrádzal;

opak. hovorievať, -a, -ajú;

dok. k 1-3 povedať

---

nahovoriť, -í, -ia dok.

1. (koho na čo) ovplyvniť niekoho, aby niečo urobil, naviesť, zviesť rečami: I nahovoril ju, aby odišla s ním. (Jégé); n. niekoho na zlý skutok;

2. (komu čo) nanútiť niekomu nejakú mienku, presvedčiť niekoho rečou, navravieť: Vám tu chcú nahovoriť, že ruský národ chcel dakoho napadnúť. (Tat.)

3. (čo o kom, o čom) pohovoriť, porozprávať, narozprávať: n. o niekom niečo zlého;

4. hovor. (koho komu) sprostredkovať manželstvo, známosť: Ľahko sa ženiť sedliackemu synkovi! I nevestu mu nahovoria. (Kuk.) nedok. k 1, 2, 4 nahovárať, -a, -ajú

---

nahovoriť sa, -í, -ia dok. (komu čoho, o čom) veľa hovoriť, rozprávať: Gabe som sa dosť nahovoril. (Jégé)

---

odhovoriť², -í, -ia dok. (čo) vykonať hovorením, predniesť: o. si úlohu (napr. o hercovi)

---

povedať, povie, povedia, rozk. povedz dok.

1. (čo) vyjadriť rečou, vysloviť niečo: p. vetu, p. niekoľko slov, p. pravdu, svoju mienku, p. svoje meno; hovor. nepovedať ani (pol) slova, ani á ani bé celkom nič; nepovedať zlého, krivého slova nikomu nič urážlivého; p. čo-to, slovko-dve málo; p. niekomu svoje svoju mienku; p. si niečo pre seba potichu; p. niekomu niečo do očí otvorene, priamo; p. niečo bez okolkov, bez obalu, hovor. po lopate, z mosta do prosta, na celé (plné) ústa otvorene, priamo; p. niekomu do duše dôrazne upozorniť na niečo; p. niekomu niečo po slovensky, pren. a) zrozumiteľne, b) nezaobalene, priamo; mrzko mu povedal (Taj.) použil hrubý výraz, zahrešil; p. niečo na pol úst, cez zuby, cez plece nedbalo, neochotne; p. niečo len tak nezáväzne; „Čo mu je, keby ja vedel!“ trápil sa otec. „A ja ti nepoviem. To sa nezverí taký pán“ (Kuk.) ja neviem, neviem ti povedať. Skvostné to bolo, no čo ti mám povedať, úchvatné (Bedn.) nenachádzam vhodný výraz, neviem to ani vyjadriť. Čo je život? Ťažko povedať (Švant.) nevie sa presne, nedá sa presne definovať. Vám sa to ľahko povie (Urbk.) pre vás to nie je problémom; povedal by som, poviem rovno, poviem ako je, to vám (ti) poviem; úprimne povedané, lepšie povedané, stručne povedané vsuvky, vložky na zdôraznenie al. hodnotenie obsahu výpovede al. na oživenie reči

● nemá čo p. (o osobách) nevie, nemá vhodné argumenty; to (niečo) nám nemá čo p. (o veciach) nemá pre nás význam, nie je dôležité; majú (nemajú) si čo p. majú (nemajú) spoločné záujmy, sú (nie sú) si blízki; p. veľké slovo vysloviť niečo závažného; p. rozhodné slovo rozhodnúť o niečom; p. posledné slovo zaujať definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; Povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počúvajú nepríjemnú pravdu o sebe; nedá (dá) si p. nedá (dá) sa presvedčiť, je (nie je) tvrdohlavý; netreba mu dva razy p. je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; kto by to bol povedal nik to netušil, nepredvídal, nik sa nenazdal; čo na to povieš? akú mienku máš o tom?; ani by som nepovedal nie je to celkom tak; (robiť niečo) len aby sa nepovedalo povrchne, neporiadne;

2. (čo) predniesť: p. básničku, p. reč; p. prípitok (Taj.);

3. hovor. (komu, čomu ako) nazvať, pomenovať niekoho al. niečo nejako: Tonkovi povedia pán, a tebe týkajú. (Tim.) Pán tajomník ... súdruh ... nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať (Laz.) ako vás osloviť.

4. (čo) určiť, stanoviť: p. cenu; Žatva je taká robota, že nemôžeš povedať deň a hodinu, kedy s ňou začať. (Laz.)

5. (čo na koho) prezradiť; obviniť niekoho z niečoho: Zlodej na zlodeja nepovie. (prísl.) Marka to urobila a povedala na mňa. (Taj.) Ja som nepovedal na nikoho. (Kuk.);

nedok. k 1-3, 5 hovoriť

dohovoriť dokonavé sloveso
(ja) dohovorím VKdsa+; (ty) dohovoríš VKdsb+; (on, ona, ono) dohovorí VKdsc+; (my) dohovoríme VKdpa+; (vy) dohovoríte VKdpb+; (oni, ony) dohovoria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dohovoril VLdsam+; (ona) dohovorila VLdsaf+; (ono) dohovorilo VLdsan+; (oni, ony) dohovorili VLdpah+;
(ty) dohovor! VMdsb+; (my) dohovorme! VMdpa+; (vy) dohovorte! VMdpb+;
(nejako) dohovoriac VHd+;

---

hovoriť nedokonavé sloveso
(ja) hovorím VKesa+; (ty) hovoríš VKesb+; (on, ona, ono) hovorí VKesc+; (my) hovoríme VKepa+; (vy) hovoríte VKepb+; (oni, ony) hovoria VKepc+;

(ja som, ty si, on) hovoril VLesam+; (ona) hovorila VLesaf+; (ono) hovorilo VLesan+; (oni, ony) hovorili VLepah+;
(ty) hovor! VMesb+; (my) hovorme! VMepa+; (vy) hovorte! VMepb+;
(nejako) hovoriac VHe+;

---

nahovoriť dokonavé sloveso
(ja) nahovorím VKdsa+; (ty) nahovoríš VKdsb+; (on, ona, ono) nahovorí VKdsc+; (my) nahovoríme VKdpa+; (vy) nahovoríte VKdpb+; (oni, ony) nahovoria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nahovoril VLdsam+; (ona) nahovorila VLdsaf+; (ono) nahovorilo VLdsan+; (oni, ony) nahovorili VLdpah+;
(ty) nahovor! VMdsb+; (my) nahovorme! VMdpa+; (vy) nahovorte! VMdpb+;
(nejako) nahovoriac VHd+;

---

nedohovoriť dokonavé sloveso
(ja) nedohovorím VKdsa-; (ty) nedohovoríš VKdsb-; (on, ona, ono) nedohovorí VKdsc-; (my) nedohovoríme VKdpa-; (vy) nedohovoríte VKdpb-; (oni, ony) nedohovoria VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedohovoril VLdsam-; (ona) nedohovorila VLdsaf-; (ono) nedohovorilo VLdsan-; (oni, ony) nedohovorili VLdpah-;
(ty) nedohovor! VMdsb-; (my) nedohovorme! VMdpa-; (vy) nedohovorte! VMdpb-;
(nejako) nedohovoriac VHd-;

---

nehovoriť nedokonavé sloveso
(ja) nehovorím VKesa-; (ty) nehovoríš VKesb-; (on, ona, ono) nehovorí VKesc-; (my) nehovoríme VKepa-; (vy) nehovoríte VKepb-; (oni, ony) nehovoria VKepc-;

(ja som, ty si, on) nehovoril VLesam-; (ona) nehovorila VLesaf-; (ono) nehovorilo VLesan-; (oni, ony) nehovorili VLepah-;
(ty) nehovor! VMesb-; (my) nehovorme! VMepa-; (vy) nehovorte! VMepb-;
(nejako) nehovoriac VHe-;

---

nenahovoriť dokonavé sloveso
(ja) nenahovorím VKdsa-; (ty) nenahovoríš VKdsb-; (on, ona, ono) nenahovorí VKdsc-; (my) nenahovoríme VKdpa-; (vy) nenahovoríte VKdpb-; (oni, ony) nenahovoria VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenahovoril VLdsam-; (ona) nenahovorila VLdsaf-; (ono) nenahovorilo VLdsan-; (oni, ony) nenahovorili VLdpah-;
(ty) nenahovor! VMdsb-; (my) nenahovorme! VMdpa-; (vy) nenahovorte! VMdpb-;
(nejako) nenahovoriac VHd-;

---

neodhovoriť dokonavé sloveso
(ja) neodhovorím VKdsa-; (ty) neodhovoríš VKdsb-; (on, ona, ono) neodhovorí VKdsc-; (my) neodhovoríme VKdpa-; (vy) neodhovoríte VKdpb-; (oni, ony) neodhovoria VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodhovoril VLdsam-; (ona) neodhovorila VLdsaf-; (ono) neodhovorilo VLdsan-; (oni, ony) neodhovorili VLdpah-;
(ty) neodhovor! VMdsb-; (my) neodhovorme! VMdpa-; (vy) neodhovorte! VMdpb-;
(nejako) neodhovoriac VHd-;

---

neohovoriť dokonavé sloveso
(ja) neohovorím VKdsa-; (ty) neohovoríš VKdsb-; (on, ona, ono) neohovorí VKdsc-; (my) neohovoríme VKdpa-; (vy) neohovoríte VKdpb-; (oni, ony) neohovoria VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neohovoril VLdsam-; (ona) neohovorila VLdsaf-; (ono) neohovorilo VLdsan-; (oni, ony) neohovorili VLdpah-;
(ty) neohovor! VMdsb-; (my) neohovorme! VMdpa-; (vy) neohovorte! VMdpb-;
(nejako) neohovoriac VHd-;

howoriť nahoworiť odhoworiť pohoworiť prehoworiť rozhoworiť uhoworiť wihoworiť

dohovoriť: ^{→speex →vorbis}

---

hovoriť: ^{→speex →vorbis}

---

nahovoriť: ^{→speex →vorbis}

---

nehovoriť: ^{→speex →vorbis}

---

prehovoriť: ^{→speex →vorbis}

---

prihovoriť: ^{→speex →vorbis}

---

rozhovoriť: ^{→speex →vorbis}

a Lazar práve dohovorili ≈ a Lazar právě domluvili
kostola som sa dohovorila ≈ kostela jsem se domluvila
Lazar práve dohovorili a ≈ Lazar právě domluvili a
práve dohovorili a Kozlík ≈ právě domluvili a Kozlík
Randers dohovoril, mlčky som ≈ Randers domluvil, mlčky jsem
sa Lucky Luciano dohovoril ≈ se Lucky Luciano domluvil
Siegelovej manželke a dohovoril ≈ Siegelově manželce a domluvil
teraz sme už dohovorili ≈ teď jsme už domluvili
...

a dohovorili sme si ≈ and we fixed up
a dohovoril si stretnutie ≈ and arranged to meet
a nechajte ma dohovoriť ≈ and let me finish
Fiske dohovoril, detektív povedal ≈ Fiske finished, Chandler said
len ma nechaj dohovoriť ≈ just let me finish
poznamenal gróf, keď dohovorila ≈ earl observed when she
Prv ako som dohovoril ≈ Before I finished speaking
skôr, ako komisár dohovoril ≈ before Brunetti finished speaking
...