hovorový -vá -vé príd. i lingv. 1. ▶ súvisiaci s hovorením: hovorová slovenčina, čeština; učiť sa hovorovú angličtinu; h. štýl štýl spisovného jazyka, v ktorom prebieha bežné dorozumievanie 2. 2. st. -vejší ▶ charakteristický pre dorozumievanie, bežnú komunikáciu: hovorové slová spisovné slová typické pre bežné, neoficiálne, spontánne jazykové prejavy; verš nadobúda hovorovú plynulosť a prirodzenosť; upravený text je hovorovejší