hráč -a m.
1. účastník nejakej hry: hazardný, falošný h., h. na ihrisku
2. hudobník hrajúci na hud. nástroji: h-i orchestra;
hráčka -y -čok ž.;
hráčsky príd. i prísl.: h-a vášeň; h. vyspelý
hráč -ča pl. N -či m.
hráč -ča pl. N -či m. 1. ▶ účastník zábavnej, spoločenskej a podobnej hry: h. bridžu; hazardný, falošný h.; liečba patologických hráčov chorobne závislých od hrania hier na hracích automatoch; Dosť! - zvolala troška hlasitejšie a karty si ako ostrieľaný hráč vejárovite rozložila v ruke. [Š. Letz] □ šach. korešpondenční hráči šachisti hrajúci šach korešpondenčne, bez priameho kontaktu zúčastnených 2. ▶ aktívny športovec, ktorý hrá v niektorej kolektívnej športovej hre: zranený, vylúčený h.; h. Slovana Bratislava; podkošoví hráči; pokuta za napadnutie hráča; nominovať hráčov na majstrovstvá sveta; Na striedačke ešte žiadny hráč nevyrástol. [Pc 1999] 3. ▶ hudobník hrajúci na hudobnom nástroji: hráči orchestra; h. na klávesových nástrojoch; Jej nádherné telo rozochvelo sa ako struny na husliach, ktoré rozozvučal sláčik v ruke hráča. [A. Kostolný] ▷ hráčka -ky -čok ž.: vášnivá h. kanasty; skúsená, kľúčová h. zápasu; mladá h. na flaute
hráč, -a m.
1. účastník zábavnej spoločenskej hry (napr. v karty): hazardný, falošný h.;
2. kto hrá v nejakom športe, napr. vo futbale, v hokeji ap.;
3. hudobník hrajúci na hudobnom nástroji: orchestrálny, koncertný h.;
hráčka, -y, -čok ž.;
hráčsky príd. i prísl.: h-a náruživosť, vášeň
hráč m. 1. strsl kto hrá na hudobnom nástroji, muzikant: Dajsamisvete, takí hráči, tí ťi ňigdi ňezahrajú na svaďbe (Zuberec TRS); A ti si šva za hráše, koj te vicokali z bandi (Kameňany REV); hráč (V. Bielice TOP) 2. strsl, zsl účastník zábavnej spoločenskej al. športovej hry: Ti si mi planí hráš, koj si nešól túzom, šervenim (Kameňany REV); Fodbal má jedenáz_hráčou (Návojovce TOP)
hráč m 1. kto hrá nej. hru pre zábavu: pilarius: hráč z drobnyma kulkama, z habánem, z mičem (KS 1763) 2. kto hráva hazardné hry: zadny czlowiek muze wzyti na hraczowi wicz, nez czo gemv na hrdle nayde (ŽK 1473); kdibi kdo bil opilec neb hrač (Le 1730); zdaliss neni hrač, kartar, kostkar (MS 1758) 3. divadelný herec: comoedus: hráč diwadla (KS 1763) 4. kto hrá na nej. hudobnom nástroji: lyricen: kolowrátny hudec, hráč, harffár (KS 1763); choraula: hrač k tancu (LD 18. st); -sky príd k 1: kagklérské hračské umenj (KS 1763) kúzelníctvo; k 2: hráczky stúl (PeP 1770)