hrabie p. hrable
hrabie s. hromad. záh hrabový porast, hrabina: hrabí (Hlboké SEN)
hrable i hrabie ž. pomn. csl ručné náradie uspôsobené na hrabanie trávy, sena, slamy ap.: Hrable sa načim šakovej: rečie z dlhema zubami (Čelovce MK); To villámi vitrásali, tak tú vaččú slamu, a plevi z hrablámi zhrabúvali (Kostolné MYJ); Śeno śe pri sušeňu obraca z hrabiami, a potim śe posklada do kopkoch (Závadka SAB) L. humenie hrable (Prochot NB), mlaccóvské hrable (Brestovany TRN), úhrapkové hrable (Hlboké SEN) - s riedkymi a dlhšími zubmi; husté hrable (St. Turá NMV), plevové hrable (Trakovice HLO), lúčne hrable (Prievidza), strňiskové hrable (Prievidza) - husté hrable na hrabanie pliev, sena, pomrvenej slamy ap.; racoškové hrable (Nitr. Hrádok NZ), hrable z rásoškami (Rat. Zdychava RS) - s rozdvojenou rúčkou; uhľiarske hrable (Tek. Breznica NB) - na zhrabúvanie uhlia; konské hrabľe (Ozdín LUČ) - hrabací stroj; maršové hrable (Biely Kostol TRN) - veľké široké hrable F. má ruki ako hrable (Rim. Píla RS) - je mu veľmi zima na ruki; śi śčerbati jag hrabie (Žakarovce GEL) - máš štrbavé zuby; každé hrable k sebe hrabú (Bošáca TRČ) - každému ide skôr o vlastný zisk; veľkemu hrabie, malemu hrapki (Janov PRE) - bohatému a silnému sa vždy viac ujde ako chudobnému a slabému; hrabľový príd. Tie vrbovie prúti sa zídu na hrabľovie oblúčiki (Krivá DK); Doma si ho porichtuju, našťučia na takej kúšťičke zdĺže hrabľoveho zuba čajsik (Čelovce MK)
hrabie, hrabovie [-í] s, hrabovina ž hrabový porast: robora multa: hrabj; robora multa: hrabowj; roboreum: hrabowina (PD 18. st)