hranica -e -níc ž.
1. i pomn. hranice čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia: štátna h., h-e kraja, prekročiť h-e, zatvorené h-e; odísť za h-e do cudziny (obyč. vysťahovať sa); → zelená h.
2. rozhranie medzi javmi, oblasťami ap., predel: národnostná, veková h., h. medzi životom a smrťou
3. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra: zapáliť h-u; upáliť niekoho na h-i
● prekročiť h-e niečoho vybočiť (z normy); niečo nemá, nepozná h-e, h-níc je veľké;
hraničný príd. k 1, 2: h. priechod, h. kameň