hrdlo -a -diel s.
1. vnútorná časť krku: zápal h-a; mať suché h. i fraz. chcieť si vypiť (alkohol)
2. vonkajšia časť krku; krk: štíhle h., chytiť niekoho okolo h-a, pod h.
3. niečo podobné hrdlu, krku; zúžená dutá časť niečoho: h. fľaše; h. rieky
4. hovor. expr. osoba, ktorú treba živiť; krk: mať doma hladné h-á
● mať, čo h. ráči hojnosť všetkého; najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti; smiať sa, kričať z plného h-a veľmi hlasno; h. mu zviera (od žiaľu ap.) cíti žiaľ ap.; mať → srdce až v h-e;
hrdlový príd. k 3: odb. h. spoj;
hrdelný príd. k 1, 2: h. smiech, hlas vychádzajúci z hrdla; práv. h. trestný čin za kt. sa trestá smrťou; hist. h-é právo právo popraviť;
hrdielko -a -lok, hrdielce -a -lec s. zdrob.
hrdelný -ná -né príd.
hrdelný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ vychádzajúci z hrdla, z vnútornej časti krku; umiestnený v hrdle; charakteristický svojím hlbokým, hrubším tónom: h. hlas, smiech; hrdelná výslovnosť; hrdelným výkrikom zastavil kone; vzlyky boli čoraz hrdelnejšie; Chlapček sa rozplakal hrdelným plačom. [J. Johanides]; Jonáš sa započúval do hrdelného, jednotvárneho orchestra žiab. [K. Lazarová] □ lingv. hrdelné spoluhlásky hlásky realizované prekážkou, ktorú vytvára koreň jazyka a zadná stena hrdla, napr. k, g 2. ▶ za ktorý sa trestá smrťou; súvisiaci s takým trestom: h. súd, proces; zrušiť h. trest; vojnové hrdelné rozsudky □ hist. hrdelné právo (v stredoveku) právo slobodného kráľovského mesta stíhať ťažké zločiny trestom smrti (mať vlastného kata)
hrdelný príd.
1. umiestený v hrdle, vychádzajúc z hrdla: h. hlas; fon. h-á spoluhláska;
2. hist. práv. pri ktorom ide o život: h. zločin, h. trest trest na hrdle, trest smrti; h. súd, h-é právo;
hrdelne prísl.: vyslovovať, spievať h. hrdelným hlasom
hrdelný príd. expr. namáhavý, ťažký (o práci): hrdelná robota (Bošáca TRČ)
hrdelný p. hrdlo
hrdlo [h(a)r-, her-, hri-] s 1. vnútorná časť krku, hltan, hrtan: guttur: hrdlo (VT 1648); wodkana wymywanj hrdla (RT 17. st); wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla (RG 18. st); vlos palecz do hardla a hnet virutis (RO 18. st); x. pren welmi snadno w pazury a w hrdlo tohoto sseredneho diabla upadneme (TC 1631) dostaneme sa do jeho moci; tomu yazyk w hrdle uschol (SLK 1641-57) prestal hovoriť; lož my tysneš do hrdla (LACLAVÁ 1686) nútiš ma luhať: Pane, ktery sy mňa s pekelného hrdla wywédel (BlR 18. st) z pekelnej priepasti F. w hrdlo lže (RUŽOMBEROK 1576) nehanebne; celým, plným, vším h-om (o volaní, kriku) veľmi hlasno: celim hrdlom wikrikuge (MS 1758); Fattima plním hrdlem kričíc (BR 1785); wolag wssym hrdlem (CS 18. st); (všetci) jedným h-om jednomyseľne, jednohlasne: mňa jedním všecci hrdlem za strážca ustanovili (BR 1785), h. zapchať komu vyhovieť mu, uspokojiť ho: každy vojak nas najde, každemu musime hrdlo zatkat (SLAŽANY 1690 LP); x. expr pchať komu čo do h-a dávať (vo veľkom množstve): to gim seno do hrdla czpal a z tim wiplaczal (JASENICA 1704); treba si hrdlo otrhnye, nyist nyebudye maty (KRUPINA 1722) hoci sa bude akokoľvek usilovať; ostatný kúsok chleba komu z h-a vyberať brať niekomu všetko nasilu: gim ostatni kustek chleba z hradla wibira (SPIŠ 1744 E) 2. vonkajšia al. predná časť krku: obrucz zlatu, czo na hrdle nosym (s. l. 1564 E); na hrdle ssnora perlowa (s. l. 1625); husle na hrdlo (KoB 1666) mučiaci nástroj; popredny (:predny:) krku dil (:strana:) hrdlo gest (KoA 17. st); ohrizek na hrdle (NP 17. st); geho za hrdlo chitit a dawit (BOCA 1770); baran musý miti hrube hrdlo (VOv 1779); x. pren wssecko na hrdlo, na ssaty winalozit (SJ 18. st) na ozdoby, na parádu; powes sobe tato slowa na hrdlo (RG 18. st) dobre si ich zapamätaj; s swau radu welike nesstestj na swe hrdlo pritahugeme na seba; žadagi, aby wsselike nesstestj na geho hrdlo prisslo a pripado prajú mu nešťastie (SP 1696) L. (až) po h. úplne, celkom, hlboko (pohrúžený): až po hrdlo w dluzjech (SiN 1678); kdo po hrdlo plyne w wsseligakeg neprawosty (PP 1734); hodiť sa, padnúť na h. koho, komu objať okolo krku; padagice na hrdlo Pawlowo, lybaly geg (Le 1730); geho žena hodila se na hrdlo swemu mužowy a plakala (LIPTOV 1749); mať koho na h-e, prísť komu na h. mať povinnosť (po)starať sa oň: že mu sestri na hrdlo prišli (MARTIN 1792); magice kvartirnych na hrdle (PORUBA 18. st LP); zakladať si osídlo na h. vystavovať sa nebezpečenstvu smrti: lide nekdj sobe osydlo z lakomstwj na hrdlo zakladagi (CS 18. st); podťať, podrezať komu h. usmrtiť ho: aby cysare zabyl a gemu hrdlo podrezal (SLK 1641-57); aby geho hrdlo podťali (BlR 18. st) 3. čo sa podobá krku: do sklenice z ustkym hrdlem (RT 17. st); naprawenj hrdla piwničneho (JELŠAVA 1738) vchodu; djtky nektere na mechjre welmi slabe hrdlo magj (HT 1760); Nilussowé do mora bežjce hrdlo (KS 1763) ústie rieky; matka dělj se na grunt neb dno, potom na prostředek, na hrdlo, které gest vžssj (ZK 1778); herlo nejaké pisčalki (ML 1779) nátrubok 4. život: pakli vmrze geden prwe, nez prawo przegde, temv gde o hrdlo (ŽK 1473); my susedy y chrydlom (!) y statkom zan stogyme (K. VES 1573) životom zaň ručíme; na hrdle bude trestan (ZVOLEN 1644); aby o hrdlo y o statek neprissel (JASENICA 1710); L. pod stratením h-a, pod h-om (rozkázať, zakázať) pod trestom smrti: pan byl zakazal pod hrdlem (ŽK 1453); hagnjm prisne se poručuge pod stracenjm hrdla (TRENČÍN 1675); -ový, hrdelný príd 1. kt. je v hrdle: krtyce hrdelny, žaby aneb hrdelny hlyzy (HL 17. st); tonsillae: hrdelné mandle; gargarizatio: wyssumowanj hrdélné; otok hrdelny (KS 1763); hrdlowa žila (PR 18. st) 2. kt. sa dáva na hrdlo, na krk: z zlatych retázek hrdelných (KB 1757) L. bojae: trlica hrdelny; colubar: hrdelny zelezo, hrdelny klada mučiace nástroje (KS 1763) 3. práv týkajúci sa straty hrdla, odsúdenia na smrť: prawa hrdelne (PODHRADIE 1690); hrdelnj wezen (KRUPINA 1699); každy pod pokutou hrdelného vezení se ustanovíte (VRBOVÉ 1731); gako negakeho hrdelného bezbožneho lotra do zalara ho wlozili (CQ 1783) odsúdenca na smrť; x. pren náb o, čloweče hrissny, ti sy hrdelny dlžnik bosky (MiK 18. st) zasluhujúci si trest večnej smrti; -e prísl: weznuw, kteri by hrdelne nesedely ((TRENCÍN) 1675) neboli odsúdení na smrť