Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrdza -e ž.

1. hnedočervený zrnitý povlak, kt. sa tvorí na železných predmetoch koróziou; chem. oxid železitý: mreža rozožratá h-ou

2. cudzopasná huba, kt. na rastlinách tvorí hnedé škvrny: tráva napadnutá h-ou

hrdza hrdze hrdzí ž. 1. iba sg. ▶ hnedočervený zrnitý povlak, ktorý sa tvorí na povrchu železných predmetov pôsobením kyslíka vo vlhkom prostredí; hydratovaný oxid železitý a železnatý: červenohnedá h. na železe; začínajúca h.; vrstva hrdze; odstraňovač, rozpúšťač hrdze; mreže rozožraté, prežraté hrdzou; zábradlia sa chytá h.; prostriedok chráni kovový povrch proti hrdzi; očistiť pílu od hrdze; zájsť hrdzou; byť zanesený hrdzou i pren. patriaci do minulosti, neaktuálny; Ty si doniesol vtedy tú plachtu, pamätáš sa, bola celá od hrdze. [J. Johanides]; pren. Korupcia je hrdza, zažratá hlboko do našej spoločnosti. [Sme 2001] niečo rozkladné, deštruujúce
2. ▶ cudzopasná bazídiová huba napádajúca listy a mladé výhonky poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, semenných rastlín a papradí: výskyt hrdze na listoch slivky; prípravky účinné proti hrdziam; ošetriť trávnik proti hubovým chorobám, hrdziam a burinám □ bot. hrdza pšeničná Puccinia triticina; hrdza ražná Puccinia dispersa; hrdza trávová Puccinia graminis
◘ fraz. hrub. žrať ako hrdza veľmi veľa jesť; hrdza času stopy, ktoré zanecháva čas

hrdza, -e, hrdzí ž.

1. hnedočervený povlak na železe vystavenom vlhku, vzduchu;

chem. kysličník železitý; rozožratý h-ou, h. ho žerie, h. sa ho chytila, chytá (o železných predmetoch);

2. choroba, kaz na rastlinách spôsobený istým druhom húb; bot. h. trávna (Paccinia graminis): ovocie, listy napadnuté h-ou

● ľud. h. padá dážď za slnka

(jedna) hrdza; (bez) hrdze; (k) hrdzi; (vidím) hrdzu; (ó) hrdza!; (o) hrdzi; (s) hrdzou;

(štyri) hrdze; (bez) hrdzí; (k) hrdziam; (vidím) hrdze; (ó) hrdze!; (o) hrdziach; (s) hrdzami;