hriadeľ -a m. os, valec, kt. prenáša rotačný pohyb: zalomený h.;
hriadeľový príd.;
hriadelík -a m. zdrob.
hriadeľ -ľa pl. N -le G -ľov m. i stroj. ▶ súčasť stroja, ktorá prenáša otáčavý pohyb z hnacieho stroja na hnaný mechanizmus: kĺbový, kardanový, kľukový, zalomený h.; hnací, prevodový h.; motorový, turbínový h.; vyvažovanie hriadeľov; vedro zo studne vyťahujeme lanom, ktoré sa navíja na h.; Nasadil som na hriadeľ kľúč a po dlhej namáhavej práci sa mi ho podarilo utiahnuť. [M. Zelinka] ▷ hriadeľček, hriadelík -ka pl. N -ky m. zdrob.: do hriadeľčeka je na druhej strane zastrčený vrták; hriadelisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: zhrdzavené h.
hriadeľ, -a m.
1. pevná os, dlhý, úzky valec, ktorý prenáša rotačný pohyb: h. na studni; fyz. koleso na h-i; tech. kľukový, zalomený, rozvodový h.;
2. železná tyč, ktorá spojuje prednú časť pluhu so zadnou: h. pluhu, pluhový h.;
hriadelík, -a i hriadeľček, -a m. zdrob.
(jeden) hriadeľ; (bez) hriadeľa; (k) hriadeľu; (vidím) hriadeľ; (ó) hriadeľ!; (o) hriadeli; (s) hriadeľom;
(dva) hriadele; (bez) hriadeľov; (k) hriadeľom; (vidím) hriadele; (ó) hriadele!; (o) hriadeľoch; (s) hriadeľmi;