Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hriech -u m.

1. náb. prestúpenie Božieho zákona: smrteľný, ťažký h., všedný h., dopustiť sa h-u, páchať h-y

2. vina, previnenie, poklesok: pykať za h-y (minulosti), h. proti prírode

3. hovor. nepríjemnosti, mrzutosti: robiť v dome h., h (-y)

bol by (to) h. (neurobiť niečo) chyba; donebavolajúci h. veľký;

hriešik -a, hriešok -ška m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hriech ‑u m.

hriech -chu pl. N -chy m.

hriech -chu pl. N -chy m. 1. náb. ▶ vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu v myšlienkach, slovách, skutkoch al. nedbalosťou: všedný h.; dedičný h. (podľa kresťanského učenia) hriech spáchaný prvými ľuďmi (Adamom a Evou), ktorý zasiahol ľudskú prirodzenosť, a preto prechádza na celé ľudstvo z pokolenia na pokolenie; smrteľný h. (v evanjelickej cirkvi) hriech dedičný a skutočný, vážne prestúpenie Božieho prikázania, (v katolíckej cirkvi) závažný skutok spáchaný s plným vedomím; hriechy proti Duchu Svätému vedomé odmietnutie Božieho milosrdenstva (odpustenie hriechov a neprijatie spásy, ktorú ponúka Svätý Duch); sedem hlavných hriechov (podľa rímskokatolíckej cirkvi) pýcha, lakomstvo, závisť, smilstvo, obžerstvo, hnev, lenivosť; navádzať niekoho na h.; spáchať ťažký h.; priznať sa k hriechu; oľutovať, odčiniť svoje hriechy; vyspovedať sa z hriechov; odpúšťať, odpustiť niekomu hriechy; zmyť z niekoho hriechy; Mal sa vybrať ako pútnik do Svätej zeme a tam sa kajať za svoj hriech. [Ľ. Zúbek]
2. ▶ priestupok proti platným zásadám morálky; porušenie mravných al. spoločenských noriem; syn. previnenie, vina, poklesok: neodpustiteľný h.; hriechy proti prírode, proti zdravému rozumu; dopúšťať sa, dopustiť sa hriechu; spomenúť si na hriechy mladosti; naprávať hriechy minulého režimu; zrátať niekomu všetky hriechy; Gusto Fajkus pykal za cudzie hriechy. [Z. Zguriška]; pren. stavba je architektonický h. je nevkusná a nehodnotná
3. hovor. ▶ nepríjemná situácia spôsobená hádkou al. tým, že si ľudia robia napriek, nepríjemnosť, mrzutosť, škriepka, priek, zvada: narobiť, vyvolávať hriechy; bude z toho h.; vyťahovať už dávno zabudnuté hriechy; Mama, nespomínajte staré hriechy. [D. Tatarka]; S ich starou nechcem hriech, tá má neumytý pysk! [G. Rothmayerová]
fraz. bol by [to] [večný] hriech [nevyužiť, neurobiť niečo] bola by to veľká škoda; donebavolajúci hriech veľký priestupok; nech mu Pán Boh odpustí hriechy vyjadrenie postoja k človeku, ktorý sa dopúšťa zlých skutkov, hriechov; semenisko hriechu miesto, kde sa koná niečo nemorálne; stáť za hriech a) (o niečom, čo je veľmi lákavé, ale často zakázané) chcieť to urobiť, skúsiť b) (o žene očami muža, o mužovi očami ženy) byť sexuálne príťažlivý, zvodný; to [predsa] nie je hriech nie je na tom nič zlé ◘ parem. hriechy mladosti kára Boh na staré kosti; jeden hriech plodí ďalší; nevedomosť hriechu nečiní
hriešik -ka pl. N -ky, hriešok -ška pl. N -šky m. zdrob. expr.: Som namojdušu presvedčený, že pánboh netresce hriešiky v láske. [M. Krno]; Trochu sa nad tým pousmiala, akoby v tom videla aj malý hriešok. [L. Ballek]; Odrazu ma pochytila túžba vyspovedať sa z hrieškov detstva. [J. Kroner]; hriešisko -ka -šisk s., v sg. i m. zvel. expr.: to nie je hriech, to je už h.

-ech/110792→110790±147 28.54: substantíva m. neživ. N+A sg. 48902→48557
+97
−67
úspech/15457 prospech/13208 smiech/7281 hriech/5876 neúspech/1851 plech/1038 posmech/933 neprospech/895 výsmech/773 orech/608 cech/257→306
+7
−15
mech/166→157
+7
−12
pelech/100 (3/74)

-ch/5579616→5579614±5984 27.49: substantíva m. neživ. N+A sg. 137479→136200
+425
−294
strach/20656→20691±14 úspech/15457 prospech/13208 vzduch/9835 dych/8799 smiech/7281 povrch/6267 hriech/5876 duch/3814±3 prach/3725 vrch/3531 ruch/3420 výbuch/2839 pach/2767 zápach/2157 oddych/2129 rozruch/2053 (75/22351)

hriech 1. p. vina 2. p. nepríjemnosť


chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýbomyl: omyl v rátanímýlka: to bola osudná mýlkanedostatok: bojovať proti nedostatkomzápor: práca má veľa záporovblud: zriecť sa bludovnedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrenímnenáležitosťhriech: bolo by hriechom neurobiť toprechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatuprestrelok: odpusťte mi môj prestrelokexpr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelechovor. expr. kopaneckniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux passubšt. kiks: kiks obrancu

2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiáludefekt: opraviť defektporucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motoranedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániťnespis.: vada • závada

3. p. slabina


nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinuprevinenie: dopustiť sa previneniaprehrešenieprehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniupriestupok (menšie previnenie): dopravný priestupokpoklesok: morálny poklesokhriech: pykať za hriechydelikt: majetkový deliktkniž. prečin: spáchať prečin

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hriech, -u m.

1. náb. prestúpenie náboženských prikázaní: všedný, ťažký, smrteľný, dedičný h., spáchať h., dopustiť sa h-u, pykať za h-y, odpustiť niekomu h-y; Nevedomosť hriechu nečiní. (úsl.)

2. chyba, previnenie, nesprávne konanie, zlý skutok: staré h-y; bolo by h-om ťažkou chybou; hriech oproti vlastnej krvi (Kal.); Hriechy mladosti kára boh na staré kosti (prísl.) následky ľahkomyseľných činov v mladosti prichádzajú niekedy v starobe;

3. hovor. nepríjemnosť, mrzutosť: spôsobiť, zapríčiniť h., robiť h.; Čo sa dohadujete, čo robíte hriech? (Tim.);

hriešik, -a i hriešok, -ška m. zdrob. expr.

hriech m.
1. csl náb. prestúpenie náboženských prikázaní: Chráňťe sa hriechu! (Kociha RS); Ešče mosíš miet vou̯ajakí hrích (Jablonové MAL); Išla jej duša do raja, aľe hrichi ju ňepuśčiľi (Kanaš PRE)
F. hrieh od Boha (Lešť MK); do ňebe volajúci hriech (Rim. Píla RS) - veľmi veľký priestupok
2. csl previnenie, nesprávne konanie, zlý skutok: Nu ten hriech tajila, aľe sä to precä ľen dáko dostalo medzi svet (Žaškov DK); Já mu dám ešťe príležitosť g hréchu (Lapáš NIT)
F. to je starí hriech (Mošovce MAR) - to patrí minulosti; ňenahaňej ma do hrichu! (Udavské HUM) - nenavádzaj ma na zlé; má hriéchóv vádz jako vlasóv (Bošáca TRČ) - veľmi veľa; mrchavuo aňi hriech (Blatnica MAR) - veľmi zlé; každí si svoj hriech poňesie (Sučany MAR) - zodpovie za svoje skutky; hriéh ňeiďe do hubi ale z hubi (Bošáca TRČ) - hriech vychádza z úst; hriéchi mladosci tresce Bvóh na staré kosci (Bošáca TRČ) - prísl.; idz do hrichu! (Udavské HUM) - choď preč; nech ím pámbo hríchi otpuscí (Ružindol TRN) - povzdych pri spomienke na mŕtveho
3. csl nepríjemnosť, zvada, mrzutosť: Chiba hriachu narobíš, koj chodžíž gu né! (Nandraž REV); Len švagriná robila medi nama hrích (Sereď GAL); Ta to bul ľem hreh medzi ňimi (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. prizdz do hrichu (Geraltov SAB) - do zvady, nepríjemností; ďe je psota, tam je hriech (Jasenová DK) - nedostatok zapríčiňuje zvady

hriech [-ie-, -é-, -í-] m prestúpenie náb. prikázaní; previnenie, priestupok (najmä mravného rázu): ež bychom svých všech hriechov na tomto světě zbyli (ASL 14. st); hrych welyky spachal (L. TRNOVEC 1609); Beranku Boži, kteri snimass hrichy sweta (PREŠOV 1626); hréch prworozeny (CC 1655) dedičný; sedm hrýchůw smrtedlných (P. BYSTRICA 1668) ťažkých; pro takowy sodomiczky hrich wedle pobehu prawa potrestana bila (S. ĽUPČA 1731) súlož s blízkym príbuzným; tseski hréch (HPS 1752); error blúd, chyba, hrjch, winna; do hrjchu upadnúti (KS 1763); wiznag se s twich hrichuw (SPr 1783)
L. mať h. dopustiť sa previnenia: strčyl by sy babu do wody, mel by si hrych (KRUPINA 18. st); byť pod h-om v hriešnom stave: Žide i Rekowe wssickny gsu pod hrichem (Le 1730); powinni su pod hrichem mssu s. slisseti (SPr 1783) inak by mali hriech; priviesť koho do h-u zviesť na hriešny skutok: oni gu (Zuzanu) chteli do hrichu priwesti (BATIZOVCE 1762); vojsť do h-u dostať sa do zvady: gyste matrony wessly gsu do welykeho hrychu a zwady a prytom y do bytky, pri ktereg zlosty nadaly gsu sebe gak kurewstwja, tak y zlodegstwya (KOŠECA 1741)
F. počatek hricha gest picha (TP 1691); -ový príd: od hréchovej velyikosztzi (HPS 1752); hriešok [hríšek] dem: hrissek maličky (CO 17. st)

hriech
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hriech
G (bez) hriechu
D (k) hriechu
A (vidím) hriech
L (o) hriechu
I (s) hriechom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) hriechy
G (bez) hriechov
D (k) hriechom
A (vidím) hriechy
L (o) hriechoch
I (s) hriechmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRIECH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 6×;
BÁTOROVÁ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 3×;
DOLNÉ PRÍBELCE (obec PRÍBELCE), okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 3×;
RYBÁRE (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
KOSIHOVCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
PRÍBELCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a hriech sa stáva et le péché devient
bez hriechu, je rovnako sans péché, elle est aussi
hriech sa stáva utrpením le péché devient souffrance
hriechy sa na seba podobajú les péchés se ressemblent
ich hriech, a nie leur péché et non
pevné nervy, hriech a les nerfs solides, le péché
to je neodpustiteľný hriech c'est un crime impardonnable
v hriechu, ktorý je dans le péché qui est
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu