hrmot, -u m. tupý zvuk vydávaný nárazmi, narážaním tvrdých predmetov, buchot, lomoz: h. vozov, kolies, vlaku, strojov; h. mlyna; pekelný h.; h. diel (Kal., Škult.); h. bubna (Čaj.); Zrazu sa dvere s hrmotom otvorili. (Zgur.) Niečo s hrmotom padlo na zem. (Hor.) Zmútené vody prúdia s ťažkým hrmotom. (Stod.)