hrom -u m. mocný, dunivý zvuk sprevádzajúci blesk; hovor. úder blesku: h-y bijú; hovor. zabil ho h.; expr. (ba) h-a! silný zápor
● ako h. z jasného neba nečakane, prekvapujúco; hľadieť ako h. do buka, duba zamračene; (urobiť niečo,) aj keby h-y bili v každom prípade; zvolávať na niekoho h-y-blesky hromžiť; expr. v zahrešeniach: sto h-ov! h. a peklo!
hromový príd. expr. mohutný, silný: h. hlas;
hromovo, hromove prísl.: h. zaznieť