hruď -de -dí ž. 1. ▶ predná časť hrudníka, ktorej podklad tvorí hrudná kosť a prsná svalovina; syn. prsia: plochá, vpadnutá, vyklenutá h.; zarastená h.; vypnúť h.; pocítiť bolesť v hrudi; privinúť si niekoho na svoju h.; vzdych sa mu vydral z hrude; pripnúť niekomu na h. vyznamenanie (slávnostne) dekorovať niekoho (pripevnením udeleného vyznamenania na odev); Chytil sa za hruď a vzápätí ako podťatý strom zrútil sa na hradskú. [I. Habaj]; Zamyslel som sa tak hlboko, že som ani nezbadal, kedy sa mi oprela o hruď hlaveň pušky. [P. Jaroš] □ kuch. plnená teľacia hruď pečené mäso z teľacej hrude s plnkou
2. zool. ▶ stredná časť tela hmyzu, na ktorej sú umiestnené pohybové orgány (nohy a krídla): články hmyzieho tela sa zoskupili do troch oddielov: hlavy, hrude a bruška
◘ fraz. akoby mal v hrudi kus olova cíti na prsiach ťažobu; kniž. hruď sa mu nadúva/dvíha/nadýma hrdosťou/pýchou je hrdý, pyšný na niečo; srdce jej ide vyskočiť z hrude a) raduje sa b) bojí sa; strach mu zovrel hruď zľakol sa
▷ hrudisko1 -ka -dísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: privinul si ju na svoje mocné h.