hruď -e ž. predná časť hrudníka, prsia: vpadnutá h., vypnúť h., privinúť na svoju h.; teľacia h.;
hrudný príd.: h-á kosť, dutina
hruď -de -dí ž. 1. ▶ predná časť hrudníka, ktorej podklad tvorí hrudná kosť a prsná svalovina; syn. prsia: plochá, vpadnutá, vyklenutá h.; zarastená h.; vypnúť h.; pocítiť bolesť v hrudi; privinúť si niekoho na svoju h.; vzdych sa mu vydral z hrude; pripnúť niekomu na h. vyznamenanie (slávnostne) dekorovať niekoho (pripevnením udeleného vyznamenania na odev); Chytil sa za hruď a vzápätí ako podťatý strom zrútil sa na hradskú. [I. Habaj]; Zamyslel som sa tak hlboko, že som ani nezbadal, kedy sa mi oprela o hruď hlaveň pušky. [P. Jaroš] □ kuch. plnená teľacia hruď pečené mäso z teľacej hrude s plnkou 2. zool. ▶ stredná časť tela hmyzu, na ktorej sú umiestnené pohybové orgány (nohy a krídla): články hmyzieho tela sa zoskupili do troch oddielov: hlavy, hrude a bruška ◘ fraz. akoby mal v hrudi kus olova cíti na prsiach ťažobu; kniž. hruď sa mu nadúva/dvíha/nadýma hrdosťou/pýchou je hrdý, pyšný na niečo; srdce jej ide vyskočiť z hrude a) raduje sa b) bojí sa; strach mu zovrel hruď zľakol sa ▷ hrudisko1 -ka -dísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: privinul si ju na svoje mocné h.
hruď predná časť hrudníka • prsia: vypäť hruď, prsia; privinúť dieťa na hruď, na prsia • poprsie (ženská hruď) • poet. pomn. ňadrá • vulg., obyč. mn. č. cecky (ženská hruď)
hruď, -de, star. i -di ž. predná časť hrudníka, prsia: vypnúť h.; bás. privinúť, pritisnúť niekoho na svoju h.; keď by som si vytrhol srdce z hrudi (Šolt.); vracala sa mi sila do hrude (Hor.);
hrudný1 príd.: anat. h. kôš, h-á kosť, h-á dutina, h-é svalstvo; h. hlas (Vaj.) zvláštne podfarbený, akoby vychádzal priamo z hrude; zastar. h-é decko (Vaj.) ktoré sa ešte pridája
(jedna) hruď; (bez) hrude; (k) hrudi; (vidím) hruď; (ó) hruď!; (o) hrudi; (s) hruďou;
(štyri) hrude; (bez) hrudí; (k) hrudiam; (vidím) hrude; (ó) hrude!; (o) hrudiach; (s) hruďami;