hudobný príd.
1. týkajúci sa hudby, majúci vzťah k hudbe: h. sluch, h. skladateľ, h. nástroj; h-á škola kde sa vyučuje hudba; h-á výchova; h-á veda; h-é dielo;
2. majúci ráz hudby, melodický: h-é verše; lingv. h. prízvuk melodický;
hudobne prísl.: h. nadaný;
hudobnosť, -ti ž.
1. zmysel pre hudbu, hudobné nadanie, muzikálnosť;
2. ľubozvučnosť, melodickosť: h. verša; h. slova (Vlč.); h. jeho hlasu (Kuk.); h. jeho reči (Čaj.)