hybaj
I. i hybáj cit. naznač. rýchly pohyb (preč), poď(ho): a on h. dolu vŕškom
II. i hybajme, hybajte defekt. iba v rozk. expr. vyj.
1. pokyn na odchod, choď(te): h. odtiaľ!
2. pokyn na priblíženie, poď(me)/(-te): h. ku mne! h-me do roboty! začnime pracovať
hybaj, hybajte, hybajme cit. (vyjadruje výzvu na pohyb)
hybaj, hybáj (vyjadruje výzvu na rýchly pohyb preč) cit.
hybaj cit. 1. i hybajte, hybajme ▶ vyjadruje výzvu, pokyn al. rozkaz na pohyb, obyč. smerom k určitému miestu, poď, poďme, poďte (v prípade približovania sa z hľadiska hovoriaceho); choď, choďte (v prípade vzďaľovania sa): hej ty, hybaj sem!; h. na svoje miesto!; hybaj v čerty!; hybajte mi z cesty!; Ber chlapca a hybajte do niektorej dediny v doline. [J. Balco]; Kamaráta po dlhom putovaní ešte boleli nohy, tak vraví, hybajme na koňoch. [P. Vilikovský] 2. i hybajte, hybajme ▶ vyjadruje výzvu, pokyn al. rozkaz na začatie činnosti, choď, choďte; poďme: h. cvičiť!; hybajte si niečo zajesť; hybajme robiť, čo treba; Hybaj kosiť, kým je čas. [V. Ferko]; Čo stojíš, hybaj im ešte naliať. [VNK 2002] 3. i hybáj vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rázny, rýchly pohyb preč; syn. hajde, hajdy: a my h. vnohy, dolu brehom, kade ľahšie; Flintu hodil na plece a hybaj domov. [A. Bednár]
hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo
2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás
hybaj1 i hybáj cit. vyjadruje pohyb preč, pričom zastupuje obyč. tvary slovies odísť, ujsť ap.: Pohádzala plátno do plachty a hybaj s ním k Telnému. (Jégé) Vystrelil si každý po jednom do luftu a hybaj v nohy. (Stod.) A potom hybáj ku Zvolenu pozbierať ozyv Poľany. (Pláv.)
hybaj2, hybajme, hybajte (defekt.) len v rozk. poď, poďme, poďte, choď, choďme, choďte: Hybaj, Ondro, prevracať seno. (Kuk.) Hybaj, veď ťa vyháňajú. (Taj.) Hybajte, vy kujoni! (Kal.) Vinco sa pochlapil! Hotovo! Hybajme! (Bod.)
hybaj I. cit. csl naznačuje rýchly pohyb preč: Tam som zau̯ husľe a hibaj preč (Detva ZVO); Jak sa zvečerilo, hibaj g Váhu na ribi (Skalka n. Váh. TRČ); Radzi ňeradzi z vuza zrucuje a hibaj domu po koľeso (Torysa SAB) II. defekt. expr. len v rozkaze poď, choď: Hibaj tancovať! (Rovňany LUČ); Hibaj uš konečne domov! (Ban. Hodruša BŠ); Hibajme už, ľebo zmokňeme (Ležiachov MAR); Hibajťe otuľ predž, ľebo si tam ešťe krki dolámeťe! (Socovce MAR); Hibaj k nám! (Bošáca TRČ)
hybaj, hybajte cit vyj. výzvu na pohyb, choď, choďte: hibag odo mňa, opica (KRUPINA 1740); hybaj preč, šelma (TRENČÍN 1750); hibagte domou (OZDÍN 1754); hybaj domov, lebo si opilý, hybaj sa vyspati (ASL 1791 E)