ich1 neskl. zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príslušnosť, autorstvo) viacerých osôb (o ktorých sa hovorí) k inej osobe, veci, deju, vlastnosti: ich deti a vnuci sa majú lepšie; ich dom vtedy zatopilo; vyzdvihnúť ich činnosť, správanie; ich postrehy boli správne; ich slovník dostal cenu poroty; nespravili nič pre ich záchranu 2. ▶ odkazuje na príslušnosť určitej vlastnosti k viacerým veciam, o ktorých sa hovorí: pomoc sa poskytuje formou dávok a ich výška je stanovená v zákone; ich záručná lehota už vypršala 3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ vyjadrujúci tesný citový vzťah osôb (o ktorých sa hovorí) k veci al. javu: je to ich deň; prichádza ich čas; ich chvíľa ešte neprišla 4. ▶ súčasť oficiálnych titulov: ich excelencie, mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci susedných štátov; ich magnificencie, páni rektori; (v oficiálnom písomnom styku) Ich Excelencie, Ich Veličenstvá 5. spodstatnený tvar stredného rodu v lokáli s predložkou po ▶ po ich: vždy musí byť po ich!
ich2 G i A (v postavení bez predložky) osobných zámen oni, ony ↗ on: ich sa to netýka; prečo ich toľko prišlo?; pozval ich na návštevu; deti ich zbadali; porov. i ↗ nich, ne
ne1 pl. A neživ. (v postavení po predložke) osobného zámena on, pl. A (v postavení po predložke) osobného zámena ona, ono ↗ on: zasadili sme stromčeky, dobre sa o ne starajte; doniesla som ti knihy, pozri sa na ne; sú to pekné veci, koľko za ne chcete?; deti sú u mňa, postarám sa o ne; A hviezdy - našepkávačky; kráčame popod ne ako popod otvorené okná. [J. Buzássy]; Ak máš medovníky rád, choď si po ne do pece! [Sln 1974]; porov. i ↗ ich2, nich
nich G, A a L (v postavení po predložke) osobného zámena oni, G a L (v postavení po predložke) osobného zámena ony ↗ on: bez nich nejdem; nejeden z nich mal chuť odísť; nejedna z nich teraz plače; je spomedzi nich najstarší; čo o nich viete?; nevyznám sa v nich; prešli okolo nich bez pozdravu; uprostred nich sa cítil najlepšie; aj iné deti rada pozývala, nejedno z nich k nej ochotne pribehlo; ↗ porov. i ich2, ne1