Slovenské slovníky

kssj psp sssj scs sss ssj subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

ichtyológia -ie ž. odbor zoológie zaoberajúci sa rybami;

ichtyológ -a mn. -ovia m. odborník v ichtyológii

ichtyol -u m.

1. olej použ. vo farmaceutickom priemysle

2. liečivá masť z tohto oleja;

ichtyolový príd.: i-á masť

ichu, ichuchu cit. vyj. pocit radosti, dobrej nálady: i., zavýskali deti

jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl.

I. zám. privl.

1. vyj. privlastňovací vzťah osoby, o kt. sa hovorí, k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): jeho rodičia, jej dom, ich kniha; jeho schopnosti, jej oči, ich riaditeľ; ako súčasť titulov: j. excelencia, jej výsosť (v oficiálnom písomnom styku Jeho Excelencia, Jej Výsosť)

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): jeho návrh, jej potrestanie, ich pokorenie

3. vyj. zreteľ: stojí na jej strane, jeho vlak už odišiel, je v jej rokoch

4. hovor. má funkciu odkaz. zám.: jeho hrdina sa naľakal, urobili to jeho ľudia

5. expr. vyj. citové vzťahy: víno, to je jeho; bola jeho, iba jeho

● hrub. otca jeho! zahrešenie

II. hovor. jeho m. manželka: tá j. mi to povedala;

jej¹ ž. manžel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ichtyológia ‑ie ž.; ichtyológ ‑a mn. ‑ovia m.; ichtyologický

ichtyol ‑u m.; ichtyolový

ichtyosaurus ‑ra mn. N a A ‑ry m.

ichu, ichuchu cit.

jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl. zám. privl.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ich-forma -my -riem ž. ⟨nem. + lat.⟩ lit. ▶ rozprávanie príbehu literárneho diela v prvej osobe, v ktorom úlohu rozprávača zastáva jedna z hlavných postáv, ja-rozprávanie, priame rozprávanie: Autentickosť výpovede zabezpečuje ich-forma. [LT 1991]

ichtyofág -ga pl. N a A -gy m. ⟨gr.⟩ zool. ▶ živočích, ktorý sa živí rybami

ichtyofauna -ny ž. ⟨gr. + VM⟩ zool. ▶ súbor rýb žijúcich v určitej oblasti: i. jazera, rieky

ichtyo- prefixoid ⟨gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov s významom ryba, rybí, rybný, napr. ichtyofág, ichtyológia

ich¹ neskl. zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príslušnosť, autorstvo) viacerých osôb (o ktorých sa hovorí) k inej osobe, veci, deju, vlastnosti: ich deti a vnuci sa majú lepšie; ich dom vtedy zatopilo; vyzdvihnúť ich činnosť, správanie; ich postrehy boli správne; ich slovník dostal cenu poroty; nespravili nič pre ich záchranu
2. ▶ odkazuje na príslušnosť určitej vlastnosti k viacerým veciam, o ktorých sa hovorí: pomoc sa poskytuje formou dávok a ich výška je stanovená v zákone; ich záručná lehota už vypršala
3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ vyjadrujúci tesný citový vzťah osôb (o ktorých sa hovorí) k veci al. javu: je to ich deň; prichádza ich čas; ich chvíľa ešte neprišla
4. ▶ súčasť oficiálnych titulov: ich excelencie, mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci susedných štátov; ich magnificencie, páni rektori; (v oficiálnom písomnom styku) Ich Excelencie, Ich Veličenstvá
5. spodstatnený tvar stredného rodu v lokáli s predložkou po ▶ po ich: vždy musí byť po ich!

ich² G i A (v postavení bez predložky) osobných zámen oni, ony ↗ on: ich sa to netýka; prečo ich toľko prišlo?; pozval ich na návštevu; deti ich zbadali; porov. i ↗ nich, ne

ne¹ pl. A neživ. (v postavení po predložke) osobného zámena on, pl. A (v postavení po predložke) osobného zámena ona, ono ↗ on: zasadili sme stromčeky, dobre sa o ne starajte; doniesla som ti knihy, pozri sa na ne; sú to pekné veci, koľko za ne chcete?; deti sú u mňa, postarám sa o ne; A hviezdy - našepkávačky; kráčame popod ne ako popod otvorené okná. [J. Buzássy]; Ak máš medovníky rád, choď si po ne do pece! [Sln 1974]; porov. i ↗ ich², nich

nich G, A a L (v postavení po predložke) osobného zámena oni, G a L (v postavení po predložke) osobného zámena ony ↗ on: bez nich nejdem; nejeden z nich mal chuť odísť; nejedna z nich teraz plače; je spomedzi nich najstarší; čo o nich viete?; nevyznám sa v nich; prešli okolo nich bez pozdravu; uprostred nich sa cítil najlepšie; aj iné deti rada pozývala, nejedno z nich k nej ochotne pribehlo;
↗ porov. i ich², ne¹

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ich-forma -y ž. ‹n + l› lit. forma rozprávačskej prózy v 1. osobe jednotného čísla (ich nem. ja)

ichneumon -a m. ‹g› zool. posvätná lasička starých Egypťanov, ochrankyňa pred hadmi a krokodílmi, mungo egyptský

ichneumonológia -ie ž. ‹g› zool. náuka o hmyze cudzopasiacom ako larva v inom hmyze

ichnit -u m. ‹g› geol. fosílna šľapaj al. stopa po organizme na vrstvových plochách

ichnografia -ie ž. ‹g›

1. (u starovekých Grékov) zobrazovanie stavebných návrhov v pôdoryse

2. odtlačok kvetov al. listov na papier pomocou sadzí al. farieb

3. jad. fyz. snímanie stôp častíc

ichnogram -u m. ‹g› odtlačok stopy nohy

ichno- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom stopa

ichnológia -ie ž. ‹g› odvetvie paleontológie zaoberajúce sa štúdiom stôp recentných i fosílnych organizmov

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

ihú, ihuhú, ichú, ichuchú p. ujú

ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujú • ujha • uch • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabavili • ťú • ťuh • ťuha • ťuhaj • ťuháj • ťuhaja • ťuhuj • ťuj • ťúj • tuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radosti • ih • íh • iha • íha • íhaj • iháj • ihohó • ihop: už je náš, iha, iháj, ihohó • ihú • ihuhú • ichú • ichuchú • juch • juchá • juchachá • juj • júj • jujuj • jujúj • hujúj • huhu • huhú • hahó • hujuj • hujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ichnúť, -ne, -nú, -chol dok. zvolať, vykríknuť „ich“ (na vyjadrenie prekvapenia, bolesti ap.): ichne, že ho bolí (Hviezd.)

ichtyolit, -u m. kameň s odtlačkom ryby

ichtyológia, -ie ž. náuka o rybách;

ichtyologický príd.: i. výskum;

ichtyológ, -a, mn. č. -ovia m. znalec rýb, kto sa zaoberá ichtyológiou

ichtyol, -u, 6. p. -e m. červenohnedá hustá tekutina používaná ako liečivá masť;

ichtyolový príd.: i. olej, i-á masť

ich¹ zám. privl. 3. os. mn. č.: ich dom, ich peniaze

ich² 2. p. mn. č. osob. zám. on, ona, ono

Paradigmy podstatných mien

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ichtyol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ichtyol
G	(bez)	ichtyolu
D	(k)	ichtyolu
A	(vidím)	ichtyol
L	(o)	ichtyole
I	(s)	ichtyolom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	ichtyoly
G	(bez)	ichtyolov
D	(k)	ichtyolom
A	(vidím)	ichtyoly
L	(o)	ichtyoloch
I	(s)	ichtyolmi

ichtyol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ichtyol
G	(bez)	ichtyolu
D	(k)	ichtyolu
A	(vidím)	ichtyol
L	(o)	ichtyole
I	(s)	ichtyolom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	ichtyoly
G	(bez)	ichtyolov
D	(k)	ichtyolom
A	(vidím)	ichtyoly
L	(o)	ichtyoloch
I	(s)	ichtyolmi

ichtyol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ichtyol
G	(bez)	ichtyolu
D	(k)	ichtyolu
A	(vidím)	ichtyol
L	(o)	ichtyole
I	(s)	ichtyolom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	ichtyoly
G	(bez)	ichtyolov
D	(k)	ichtyolom
A	(vidím)	ichtyoly
L	(o)	ichtyoloch
I	(s)	ichtyolmi

ichtyol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ichtyol
G	(bez)	ichtyolu
D	(k)	ichtyolu
A	(vidím)	ichtyol
L	(o)	ichtyole
I	(s)	ichtyolom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	ichtyoly
G	(bez)	ichtyolov
D	(k)	ichtyolom
A	(vidím)	ichtyoly
L	(o)	ichtyoloch
I	(s)	ichtyolmi

ichtyológia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	ichtyológia
G	(bez)	ichtyológie
D	(k)	ichtyológii
A	(vidím)	ichtyológiu
L	(o)	ichtyológii
I	(s)	ichtyológiou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	ichtyológie
G	(bez)	ichtyológií
D	(k)	ichtyológiám
A	(vidím)	ichtyológie
L	(o)	ichtyológiách
I	(s)	ichtyológiami

ichtyológia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	ichtyológia
G	(bez)	ichtyológie
D	(k)	ichtyológii
A	(vidím)	ichtyológiu
L	(o)	ichtyológii
I	(s)	ichtyológiou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	ichtyológie
G	(bez)	ichtyológií
D	(k)	ichtyológiám
A	(vidím)	ichtyológie
L	(o)	ichtyológiách
I	(s)	ichtyológiami

ichtyológ
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ichtyológ
G	(bez)	ichtyológa
D	(k)	ichtyológovi
A	(vidím)	ichtyológa
L	(o)	ichtyológovi
I	(s)	ichtyológom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	ichtyológovia
G	(bez)	ichtyológov
D	(k)	ichtyológom
A	(vidím)	ichtyológov
L	(o)	ichtyológoch
I	(s)	ichtyológmi

ichtyológ
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ichtyológ
G	(bez)	ichtyológa
D	(k)	ichtyológovi
A	(vidím)	ichtyológa
L	(o)	ichtyológovi
I	(s)	ichtyológom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	ichtyológovia
G	(bez)	ichtyológov
D	(k)	ichtyológom
A	(vidím)	ichtyológov
L	(o)	ichtyológoch
I	(s)	ichtyológmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu