Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dichotómia -ie ž. delenie na dvoje, dvojdielnosť;

dichotomický príd.: d-é delenie

---

chi-chi, chichi cit. napodobňuje samopašný, vysoko znejúci drobný smiech, hi-hi: ch., zachichotali sa dievčence

---

chichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. smiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa ch-li

---

chichotavý príd.

1. kt. sa často a rád chichoce: ch-é dievča, ch-é ženy

2. znejúci ako chichot: ch. zvuk;

chichotavo prísl.

---

chichot -u m. expr. chichotanie: samopašný, veselý, ženský ch.

---

chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní

chi-chi, chichi cit.

---

chichotať sa ‑ce ‑cú ‑tal ‑cúc/‑tajúc nedok.

---

chichotavý; chichotavo prísl.

---

chichot ‑u m.

---

chichúňať sa, chichútať sa ‑a ‑ajú nedok.

acetyléndichlorid -u m. ‹l + g› chem. chlórovaný uhľovodík používaný ako rozpúšťadlo kaučukov, olejov a živíc

---

aichmofóbia -ie ž. ‹g› lek. chorobný strach zo zahrotených nástrojov

---

akrostich -u m. ‹g› lit. báseň, v ktorej prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu určitú informáciu, parastich²

---

an sich [zi-] ‹n› filoz. samo osebe, ako také, mimo akéhokoľvek vzťahu: Ding an sich (u Kanta) vec sama osebe, nezávislá od poznávajúceho subjektu

---

antichlór -u m. ‹g› chem., tech. zlúčenina, ktorou sa odstraňujú zvyšky chlóru z vody z bielených tkanín a celulózy (napr. siričitan sodný);

antichlórový príd.

---

atrichia -ie, atrichiáza -y ž. ‹g› lek. alopécia, plešivosť, holohlavosť, lysina

---

---

---

---

---

akrostich, -u m. i akrostichon, -cha str. báseň, v ktorej prvé al. posledné písmená veršov dávajú slovo al. vetu;

akrostichický príd.

---

chechliť sa i chichliť sa, -í, -ia, rozk. -i nedok. expr. rozpustenie sa smiať, chichotať sa: „Len pre teba som ho šibol!“ chechlil sa Mišo. (Skal.); pren. chichlia sa vlčie maky (Pláv.) krikľavo sa červenajú

---

chi-chi, chichichi, chichichichi cit. vyjadruje hlasitý, samopašný smiech, najmä ženský: Chichichi, už som opitá, — smeje a chichoce sa Karolína. (Chrob.)

---

chichliť sa p. chechliť sa

abnormálny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálneho; (ó) abnormálny!; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(dvaja) abnormálni; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálnych; (ó) abnormálni!; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;

(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšieho; (ó) abnormálnejší!; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(traja) abnormálnejší; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejších; (ó) abnormálnejší!; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;

(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšieho; (hej) najabnormálnejší!; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(štyria) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejších; (hej) najabnormálnejší!; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;

mužský rod, neživotné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálny; (ó) abnormálny!; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(tri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (ó) abnormálne!; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;

(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejší; (ó) abnormálnejší!; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(tri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (ó) abnormálnejšie!; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;

(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejší; (hej) najabnormálnejší!; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(dva) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (hej) najabnormálnejšie!; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;

ženský rod

(jedna) abnormálna; (bez) abnormálnej; (k) abnormálnej; (vidím) abnormálnu; (ó) abnormálna!; (o) abnormálnej; (s) abnormálnou;

(štyri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (ó) abnormálne!; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;

(jedna) abnormálnejšia; (bez) abnormálnejšej; (k) abnormálnejšej; (vidím) abnormálnejšiu; (ó) abnormálnejšia!; (o) abnormálnejšej; (s) abnormálnejšou;

(dve) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (ó) abnormálnejšie!; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;

(jedna) najabnormálnejšia; (bez) najabnormálnejšej; (k) najabnormálnejšej; (vidím) najabnormálnejšiu; (hej) najabnormálnejšia!; (o) najabnormálnejšej; (s) najabnormálnejšou;

(dve) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (hej) najabnormálnejšie!; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;

stredný rod

(jedno) abnormálne; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálne; (ó) abnormálne!; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(štyri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (ó) abnormálne!; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;

(jedno) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšie; (ó) abnormálnejšie!; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(tri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (ó) abnormálnejšie!; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;

(jedno) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšie; (hej) najabnormálnejšie!; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(štyri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (hej) najabnormálnejšie!; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;

---

abrichtovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abrichtovanie; (bez) abrichtovania; (k) abrichtovaniu; (vidím) abrichtovanie; (ó) abrichtovanie!; (o) abrichtovaní; (s) abrichtovaním;

(dve) abrichtovania; (bez) abrichtovaní; (k) abrichtovaniam; (vidím) abrichtovania; (ó) abrichtovania!; (o) abrichtovaniach; (s) abrichtovaniami;

---

abrichtovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abrichtovanie; (bez) abrichtovania; (k) abrichtovaniu; (vidím) abrichtovanie; (ó) abrichtovanie!; (o) abrichtovaní; (s) abrichtovaním;

(tri) abrichtovania; (bez) abrichtovaní; (k) abrichtovaniam; (vidím) abrichtovania; (ó) abrichtovania!; (o) abrichtovaniach; (s) abrichtovaniami;

---

abrichtovať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) abrichtujem VKjsa+; (ty) abrichtuješ VKjsb+; (on, ona, ono) abrichtuje VKjsc+; (my) abrichtujeme VKjpa+; (vy) abrichtujete VKjpb+; (oni, ony) abrichtujú VKjpc+;

(ja som, ty si, on) abrichtoval VLjsam+; (ona) abrichtovala VLjsaf+; (ono) abrichtovalo VLjsan+; (oni, ony) abrichtovali VLjpah+;
(ty) abrichtuj! VMjsb+; (my) abrichtujme! VMjpa+; (vy) abrichtujte! VMjpb+;
(nejako) abrichtujúc VHj+;

richmagister p.
ritmagister

---

richtáriť ndk nem
1. vykonávať úrad richtára: o tem sem powedomy, ze nebosscyk richtar nemssowsky richtaril wzdiczky w Nemssowe skal. n. ves 1640
2. slúžiť: co sme naymalj lesy, ked gjm nacyn mosyme plest, aj k Wahu dowest, nasemu panu mosyme rychtaryt dwa roky pružina 1748

---

richtár m nem hlavný predstaviteľ obce al. mesta, kt. mal súdnu právomoc; zástupca vrchnosti v správe obce: a stalo-li by sie tak, ze tem, na kohoz zaloba gde, neodmluwil by toho s prawem, a kdyz by gemu rychtarz nemohl sprawedliwe vcziniti, tehdy gemu kral gma poprawiti žk 1473; prytomni bili dobri lyde na zamku mogim tak rečenem Budethin, Gurik, rychtar dubsky a Michal Lucansky z Rudini, z Radole take richtar budatín 1478 sčl; za Gregora richtara dali sme prvši porub pan Vaclavovi piet zlatych lisková 16. st lp; Dowalowcy od rychtára hibskeho sebe dowoleny pitaly bytča 17. st; richtarom a w uradie postawenim se prikazuge, aby na to pozor mely nitra 1713; iudex: sudec, rychtár, súdny rychtár; magister vici: dedinsky rychtár ks 1763; wssade gest zle, gde richtar a sudce gest hnewliwy kp 18. st;
-ov príd privl: ta zena, Balazowa matka s Podhradia, nechodila do rychtaroweho domu topoľčany 1552;
-sky príd: o przirozenu rychtarskem žk 1473; w dome rychtarskem stala se gest zmluwa mezj Ondregem Balazowjch a mezi Martinem Tomkowych dubnica n. v. 1587; assessura: richtársky aneb stoličny úrad ks 1763; odhodená biwsse, skrz súdu rychtarskeho trestány se obawaicze, utyekla gsem pep 1770;
-stvo [-o, -í] s nem richtársky úrad: czoz se stalo za geho rychtarstwie žk 1473; rychtarstwo ssebi Pan Buch W. M. dal w ssesti cnosyti d. štubňa 1564–69 kl; geho successorowia, ktery bremeno richtarstwa znassatj budu, wždiczky gednaku lehotu mitj mohly belá 1760; za jeho richtarstva toliko na devetsto rimskych zlatych utrovili na prava podhradie 1768 dpb;
-ka ž richtárova žena: vdova richtarka od sveho mlýna sekeru robotnika dlužna jest do zamku davati bojnice 1614 u2; richtárka na svateho Martina ma vykrmiti jednu hus a panej ustaviti z hospodarstvi sveho starhrad 1652 cm; iudicatrix: rychtárka ks 1763; subst
richtárová ž richtárova žena: Ioanes Spisjak, na ten čas hagtman, swedčil, že bez wsseckeg prjčiny geho huncwutowal, ano, y w dome pana richtara opakowal w prjtomnosti p. richtaroweg y notariusoweg poniky 1792

---

richtárovanie s nem
1. vykonávanie richtárskeho úradu: tichto fogtikuow predkowia užiwaly sscziawnyczke slobodne rychtarstwo, a ze boly tria bratya, dwa s nych dostateczny k rychtarowany zostawaly orlové 1698; (svedok) prjčinu, pre kteru Kresutouci od richtaruwanga su odhodeny, oznamit newge pukanec 1777
2. handrkovanie, súdenie: beze wsseho richtarowany a hadrungu zaplatity se zawazowal; dokawat im dolu dwanac dobrich zlatj nepolozime, a to beze wsseliakiho richtarowania krupina 1734; 1736

---

richtárovať ndk vykonávať, zastávať úrad richtára: pre sprostost nebol dostateczny rychtarowat orlové 1698; wsseczy proti geho auradu hovorili, a aby konečne nerychtarowal turiec 1724;
r. sa ndk súdiť sa, dohadovať sa: (hospodár) prosy pro Boha wěritele, pro milost božj, pro wsseckých swatých, aby se s njm nerychtarowal a geho do žaláre wsadit nedal slk 1766–80

---

richt m nem súkennícky nástroj: (súkno) dwema malima rychti ma obrechtowane byti; takowe sukno zadneho dokonaleho grundtu nemože miti, nybrž kdižby rychtamy byly, stietkamy ma obrechtowano byti skalica 1697; 1731

---

ritmajster, richmajster [-majst-, -mist-; -ter, -tr] m nem voj vojenská hodnosť, rotmajster: magj bit predstawenj desatnycy, zastawnjcy, namesnjcy, setnjcy, rittmistrowe kob 1666; horvatskimu richmagstrowj, capitanowj a ginim officierom na obed y weceru od masa, chleba, dalo se fl 7 zvolen 1679; tento čas poslal na nas rytmajster vojakov, aby od nas neodešli pečenice 1686 cm;
ritmajsterka ž žena ritmajstra: kupelo se od midlara swiec, ponewač newystawalo pre ritmagsterku, lib no 5 žilina 1719

abich abichom Abstrich Apích bichom Brichač Břich Břicháček

69 Becherov BJ/PV šariš.
1773 Bicharó, Bicharo, Becherow, 1786 Biharo, Becherow, 1808 Biharó, Běhero, Becherow, 1863–1902 Beheró, 1907–1913 Biharó, 1920– Becherov

---

364 Detrík VT/PV zemplín.
1808 Detrik, Dittrich, Dětřich, Dzetrych, 1863 Detrich, 1873–1902, 1927–1965 Detrik, 1907–1913 Detre, 1920, 1965– Detrík

---

1608 Nižný Orlík SK/PV šariš.
1773 Alsó-Orlik, Nizny Orlich, 1786 Alschó-Orlik, 1808 Alsó-Orlik, Dolní Orlík, 1863–1888, 1892–1902 Alsóorlich, 1888 Alsóorlik, 1907–1913 Alsóodor, 1920 Nižný Orlík, 1927–1965 Nižný Orlík, Nižnyj Orlich, 1965– Nižný Orlík

---

2753 Vyšný Orlík SK/PV šariš.
1773 Felső-Orlich, Wissny Orlich, 1786 Felschő-Orlich, 1808 Felső-Orlik, Horní Orlík, 1863–1902 Felsőorlich, 1907–1913 Felsőodor, 1920 Vyšný Orlík, Vyšnyj Orlich, 1965– Vyšný Orlík

Priezvisko AICHLMANOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 2×;

---

Priezvisko AICHLMAN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko AICHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

---

Priezvisko AICH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

---

Priezvisko AJDLICHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
POPRAD, okr. POPRAD – 3×;
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 1×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko AJDLICH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
PODHORIE (obec PRIETRŽ), okr. SENICA – 1×;
POPRAD, okr. POPRAD – 1×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko ALTRICHTEROVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko ALTRICHTER sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Urbanonymum BEDŘICHA SMETANU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
NOVÁ STRÁŽ (KOMÁRNO); TRNAVA

---

Urbanonymum CYPRICHOVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
NOVÉ MESTO (BRATISLAVA); RAČA (BRATISLAVA)

---

Urbanonymum DAMJANICHOVA UL. v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOMÁRNO

---

Urbanonymum DANIELA LICHARDA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ ŠTIAVNICA

---

Urbanonymum STARÝ BLICH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BARDEJOV

ich: ^{→speex →vorbis}

---

Michalovce: ^{→speex →vorbis}

---

neprichádzať: ^{→speex →vorbis}

---

pichnúť: ^{→speex →vorbis}

---

potichu: ^{→speex →vorbis}

---

prichádzajúci: ^{→speex →vorbis}

---

prichodiť: ^{→speex →vorbis}

---

prichytiť: ^{→speex →vorbis}

abecedných znakoch, ktoré sa ≈ abecedních znacích, které budou
abecednými znakmi úradných jazykov ≈ abecedních znacích úředních jazyků
informácie o abecedných znakoch ≈ informace o abecedních znacích
o abecedných znakoch, ktoré ≈ o abecedních znacích, které
v dvoch 12 - týždňových štúdiách ≈ ve dvou 12týdenních klinických hodnoceních
v dvoch 12 - týždňových štúdiách 3 ≈ ve dvou 12týdenních klinických hodnoceních 3
všetkými abecednými znakmi úradných ≈ všech abecedních znacích úředních
zverejniť informácie o abecedných ≈ zveřejňovat informace o abecedních
...

Artičoky, ryža a šalát ≈ Artichokes, rice, and salad
Artičoky, ryža a šalát ≈ Artichokes, rice, and salad
baliacich materiálov ako je ≈ packing materials such as
baraních rohov a sedem ≈ rams' horns and seven
bežiacich ľudí, a keď ≈ running men and, once
bežiacich nôh a potom ≈ running feet, and then
dupot nôh bežiacich po ≈ heavy feet running on
teplý artičokový šalát, potom ≈ warm artichoke salad, then
...