ikona -ny ikon ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ kultový obraz pravoslávnej al. gréckokatolíckej cirkvi spravidla na drevenom al. kovovom podklade znázorňujúci Krista, Pannu Máriu a svätcov, prípadne príbehy z ich života: autor ikon; reštaurovať ikony; Konečne videl fantastickú kolekciu ikon Andreja Rubľova na vlastné oči. [I. Izakovič] □ cirk. písanie ikon maľovanie ikon (ako forma rozjímavej modlitby) na základe inšpirácie Duchom Svätým 2. inform. i ikonka -ky -niek ▶ malý schematický obrázok predstavujúci akciu al. súbor; symbol na obrazovke počítača udávajúci určitú informáciu: štartovacia i.; vytvoriť ikonu; kliknúť na ikonu, ikonku; chytiť myšou ikonu; meniť predvolenú ikonku; usporiadať ikony, ikonky podľa názvu 3. odb. ▶ (v semiotike) znak, ktorý funguje ako význam a je založený na vzťahu podobnosti k predmetu, ikonický znak, ikon: vizuálne ikony; rozdiel medzi ikonami a symbolmi 4. publ. ▶ v určitom období obdivovaný predstaviteľ, imidžová postava, symbol niečoho: módna, hokejová i.; i. európskeho filmu; spevák sa stal ikonou rockovej hudby dvadsiateho storočia; Jean-Paul Sartre sa stal vo Francúzsku takmer ikonou. [Slo 2002]