improvizovať nedok. i dok. uskutočňovať, uskutočniť bez prípravy; pripravovať, pripraviť narýchlo (i nedokonale): herec, hudobník i-je na danú tému; i-ný rozhovor; i. obed
improvizovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. ⟨tal.⟩ (čo; ø) 1. ▶ robiť bez prípravy; pripravovať narýchlo, s použitím náhradných riešení, prostriedkov a pod.: i. pohostenie; rečník improvizoval podľa nálady poslucháčov; Po zranení dvoch hráčov museli tréneri v zostave improvizovať. [Sme 1995] 2. ▶ (v umeleckej tvorbe) tvoriť spontánne, voľne, bez prípravy: i. na klavíri, organe; tanečníci improvizujú; hudobník s veľkou schopnosťou i.; Herci si už nacvičovali bojové ťahy, ostatné sa uvidí, budú improvizovať, nejako to dopadne. [V. Švenková] ▷ dok. ↗ zimprovizovať
improvizovať nedok. i dok. ‹t› (čo; ~) (vy)tvoriť bez prípravy, napochytro pripravovať, pripraviť
improvizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo i bezpredm.) robiť, urobiť, tvoriť, vytvoriť niečo bez prípravy al. narýchlo (najmä v umení): i. na klavíri, i. reč, i. pohostenie, zábavu; ľudový spevák často improvizuje