imunita -y ž. ‹l›
1. práv. vybratie osôb al. majetku z moci všeobecne platných trestných a iných predpisov, z moci zákona; zvláštna právna ochrana členov zákonodarných zborov, trestná nedotknuteľnosť; poslanecká, diplomatická i.
2. odb. odolnosť: biol., lek. odolnosť organizmu proti choroboplodným mikroorganizmom al. ich jedom: prirodzená, získaná i.; i. zvierat; kyb. šumová i. odolnosť proti rušeniu pri logickom al. pamäťovom člene vyjadrená veľkosťou vstupného napätia, ktoré nevyvolá zmenu na výstupe obvodu; tech. i. kovov (proti korózii);
imunitný príd.: i. výbor parlamentu rozhodujúci o imunite poslancov; – biol., lek. i. systém bunková sústava a jej produkty zabezpečujúce rozpoznávanie vlastných štruktúr od cudzích štruktúr a odstraňovanie cudzích látok; i-á reakcia imunitného systému; biol. i-é komplexy imunokomplexy