Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ináč, inak, inakšie

I. zám. vymedz. príslov.

1. označ. vlastnosť deja, stavu ako odlišnú od pôv., očakávanej ap., nie tak(to), iným spôsobom, odlišne: povedz to i. inými slovami; predstavoval si ju i.; je známy i. ako jeho otec

2. expr. lepšie, dokonalejšie: pod mojou opaterou by vyzeral i.

II. spoj. priraď. má vysvetľovací význ.: potrebujú ho, i. by ho nevolali

III. čast.

1. pripája dodatočnú výpoveď: i. sa máte dobre? i. stále rozmýšľam, čo tým myslel

2. uvádza výraz s vysvetľovacím význ.: bol to i. obľúbený človek

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ináč, inak, inakšie zám., spoj. i čast.

ináč, inak, inakšie spoj. priraďovacia


inak, ináč, inakšie zám. vymedzovacie príslovkové

inak, ináč, inakšie čast.

inak1, ináč1, inakšie1 zám. vymedzovacie príslovkové 1. ▶ odkazuje na vlastnosť deja al. stavu odlišnú od pôvodnej, predpokladanej, očakávanej a pod., nie tak, nie takto, iným spôsobom, odlišne; op. tak isto: dopadlo to celkom i.; pomôžeme si teda i.; doma sa správa i.; spoznať i. zmýšľajúcich ľudí; ako som konal, tak som konal, inak som nemohol; Chvíľu uvažoval, chcel sa so mnou naozaj rozlúčiť, potom sa však ináč rozhodol. [V. Šikula]; Človek si všeličo inakšie predstavuje, keď je mladý. [E. Dzvoník]
2. blíži sa významu príslovky expr. ▶ spôsobom, ktorý dosahuje vyššiu mieru vlastnosti v porovnaní s predpokladanou, pôvodne očakávanou; lepšie, dokonalejšie: my by sme to i. zvládli
fraz. inak povedané vyjadrené inými slovami a obyč. dôraznejšie al. vyhrotenejšie

inak2, ináč2, inakšie2 spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom: pozvali nás, i. by sme neprišli; Hráč musí svoj nástroj milovať, ináč nebude z neho nikdy fagotista. [V. Šikula]; Konflikt treba zastaviť, ináč sa rozšíri ďalej. [Sme 2007]

inak3, ináč3, inakšie3 čast. 1. ▶ uvádza výpoveď súvisiacu s predchádzajúcim kontextom al. začínajúcu novú tému: i. je všetko v poriadku?
2. ▶ uvádza doplňujúce, hodnotiace vysvetlenie: je to i. milé dievča; A na ten obraz, inak obyčajnú farbotlač, sa raz uprene zahľadel nemecký veliteľ. [A. Devečková]
3. ako súčasť dvojslovnej častice ako ináč, ako inak, ako inakšie ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu al. nasledujúcu výpoveď al. jej časť a vylučuje inú možnosť, samozrejme, jedine tak: ide o peniaze, ako i.; dovolenkovať budeme, ako i., pri mori; pred súťažou vládne všade, ako i., napätie a očakávanie; Ako inakšie, najkrajšia láska je tajná láska. [L. Ťažký]; Recept na najlepší makový koláč pochádza - ako ináč - z archívu môjho deda. [InZ 1999]

-áč/42044±78: konjunkcie 164 ináč/164

-áč/42044±78: partikuly 295 ináč/295

-áč/42044±78: pronominá (adverbiálne) 6809 ináč/6809

/380295±2485: konjunkcie 164 ináč/164

/380295±2485: partikuly 309→306
+1
−2
ináč/295 nič/14→11
+1
−2

/380295±2485: pronominá (adverbiálne) 7513 ináč/6809 zač/704

ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inakinakšiezried. ináčejzastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšieonakhovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránuodlišneodchylneodchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodnenár. netakšie

2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inakinakšiehovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatnílepšiesúcejšiedokonalejšieodchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si myslelizried. ináčejzastar. ináče

3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inakinakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človekzried. ináčejzastar. ináče

4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2


rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišneodchylneodchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodnenerovnakorozličnerôznerozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôznenerovnomernekniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpenéinakinakšieináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč

porov. aj rozdielny


rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmaniterôzneodlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnakonejednakorozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestrohocijakovšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotnenerovnorodonesúrodorôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorakostorakotisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodneprotichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinakinakšieináčtak i onaktak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárnemnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť


takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľkýpráve takpriam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj inípodobneobdobne: pri práci postupovali podobne, obdobnenie inaknie ináčneinakneináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináčdettokniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiežzastar. takže (Tajovský)

2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj bratpráve takpriam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatníaj: aj priateľa navštíviltiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiežzastar. itemnár. otobôž (Jesenská)


vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkovecelkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovovo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdusúhrnneúhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru

2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináčinakzastar.: ináčeináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivávlastnev podstatehovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek

3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1


vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ináč (zastar. i ináče, zried. i ináčej) prísl.

1. iným spôsobom, odlišne, rozdielne, inak: i. povedané; i. robí, i. hovorí je falošný, pretvaruje sa

však ty budeš i. hovoriť (spievať) zmeníš názor, stanovisko;

2. v opačnom prípade: Áno tak, lebo ináčej ani žiť nechcem. (Kal.)

3. čast. ostatne, mimochodom, čo sa týka iných okolností; po iných stránkach: je to (takto) ináč dobrý človek; starkáináč takto teta Hana (Mor.); Ináče literárna produkcia Kalinčiakova za dvanásť rokov v Modre bola dosť skromná. (Mráz)

ináč i ináčej
I. zám. vymedz. príslov.
1. strsl, zsl iným spôsobom; inakšie; odlišne: To sa aňi inádž ňedalo spraviť (Socovce MAR); On ju má inádž rád jako ťeba (Bošáca TRČ); Volakedi teda to bolo ináč (Ružindol TRN)
2. strsl, zsl v opačnom prípade: Miseľi zme sa poriadňe ponáhľaď, ľebo inádž bi náz bou̯ dáš_chiťiu̯ (Ležiachov MAR); Mosel som hnet stat, lebo ináč sa pes tag hodil do dverí! (Dol. Súča TRČ)
II. čast. pripája dodatočnú výpoveď, ostatne, mimochodom: A ti sa mi inádž ako máš? (Ležiachov MAR); Tak som potom aj súhlasiu̯, lebo som ináčej, miseu̯ som sa maďarskí učit (Stankovany RUŽ); Ináč tu ňišt nového! (V. Bielice TOP); Inádž ón o tém dobre vedzél! (Vištuk MOD)

hináč p. ináč


ináč, ináče(j) [(j)i-, hi-]
I. prísl
1. iným spôsobom, odlišne: w trydseti roczych a dnech, niz ginacze (ŽK 1473) nie ináč; gestlize to ginacze vczini, aby sto zlatych polozyl (P. ĽUPČA 1543); ginače včy a ginače werj (WO 1670) je falošný; až inacž odslužit sa moczi nebudem (ROZVADZE 1710)
2. v opačnom prípade: nech se dá do této zbrogi, neb gináče neobstogi (CC 1655); porezaty gi (hubu) musy a tak na nytj ssussitj, ginače by zhnyla (HL 17. st)
3. inokedy, v inom prípade, za iných okolností: proč tuto tak chýtre priletěl hněw boži, který gináčeg tak dluho se bawiwa? (MP 1718)
II. spoj prir inými slovami, čiže: Gregor Sukennyk ginacze Mokry (ŽILINA 1464); Gyryk rychtar hynacz Posstrnak (TRENČÍN 1585); nemoc ženska ginače krwotok (SUČANY 1670)
III. čast ostatne, mimochodom: pre docztenych panow a pange wssetky (:ginaczeg teho czasu swadebnikow:) (ŽILINA 1700); hrjch gest nemoc dusse, která gest gináčeg nesmrtedlná (MP 1718); bol som ynacz slubel tak nebohemu p. bratowy (LIESKOV 1742)

ináč_1 ináč ináč_2 ináč ináč_3 ináč

Zvukové nahrávky niektorých slov

ináč celý váš majetok sinon toute votre fortune
ináč je všetko stratené ou tout est perdu
teda treba konať ináč fallait donc agir autrement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu