inštancia -ie ž. úrad, orgán, úr. činiteľ na istom st. (obyč. súd): najvyššia, posledná i.; postúpiť vec vyššej i-ii;
inštančný príd.: i. postup;
inštančne prísl.;
inštančnosť -i ž.
inštančne prísl.
inštančne prísl. ▶ z hľadiska inštancie, inštitúcie určitého stupňa v hierarchicky usporiadanom systéme úradov, správnych orgánov: i. nadriadený správny orgán; obrátiť sa na i. vyšší súd; postupovať i. zachovávajúc poradie od najnižšieho orgánu po najvyšší
inštancia -ie ž. ‹l›
1. úrad určitého stupňa: práv. súd určitého stupňa, stolica: prehrať spor v prvej i-ii; odvolať sa na vyššiu i-iu
2. orgán kompetentný vykonávať niečo; rozhodujúci činiteľ: snem ako najvyššia i.
3. log. zvláštny prípad vzhľadom na nejaké všeobecné tvrdenie;
inštančný príd.: i-á cesta, i. postup zachovávajúci poradie od najnižšieho k najvyššiemu orgánu;
inštancia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. vyšší al. nižší stupeň úradov, orgánov tvoriacich sústavu podľa nadriadenosti a podriadenosti: prvá súdna i., odvolávacia, konečná i.; prejsť cez všetky i-ie; postúpiť vec vyššej (príslušnej) i-ii; odvolávať sa k poslednej, najvyššej i-ii;
2. rozhodujúci činiteľ, autorita: posledná i.;
● v poslednej (konečnej) inštancii ako rozhodujúci činiteľ, moment;
3. zastar. žiadosť, prosba: A tak som si napísal inštanciu, aby ste ma z väzenia prepustiť ráčili. (Kal.);
inštančný príd. k 1: zachovať i. postup; i-é rozhodnutie;
inštančne prísl.: postupovať i.