inštitút -u m. ‹l›
1. ústav, najmä vedecký al. vzdelávací: I. pre ďalšie vzdelávanie lekárov; i. pre vedu a výskum
2. práv. právny i. súbor právnych noriem upravujúcich určitú otázku: i. premlčania (v občianskom práve); i. obhajoby (v trestnom konaní)
3. cirk. sekulárny i. duchovní nerehoľného spoločenstva žijúci civilným spôsobom vo svete a starajúci sa obyčajne o starých, chorých a o mládež;
inštitútny príd. zried.: i-e vychovanie ústavné
inštitút 1. p. ústav 1 2. p. škola 1
škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia
2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci
3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium
ústav 1. organizačný útvar slúžiaci na bádateľské al. výskumné ciele; budova tohto útvaru • inštitút: vedecký ústav, inštitút, fyzikálny inštitút
2. p. škola 1
inštitút, -u m.
1. spoločenské zariadenie slúžiace najmä vyučovaciemu, výchovnému al. vedeckému účelu, ústav, ustanovizeň, inštitúcia: vedecké i-y, výchovný, vzdelávací i.; Československo-sovietsky inštitút;
2. zastar. vychovávací a vzdelávací ústav pre dievčatá;
3. právna ustanovizeň, súhrn právnych predpisov a nimi upravených právnych pomerov, ktoré tvoria účelový celok, inštitúcia: odstránenie i-u nemanželských detí; i. rodiny
(jeden) inštitút; (bez) inštitútu; (k) inštitútu; (vidím) inštitút; (ó) inštitút!; (o) inštitúte; (s) inštitútom;
(štyri) inštitúty; (bez) inštitútov; (k) inštitútom; (vidím) inštitúty; (ó) inštitúty!; (o) inštitútoch; (s) inštitútmi;