Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezjadrový príd. kt. je bez jadrových zbraní: b-é pásmo


jadro -a -dier s.

1. semeno dužinatých plodov al. orechov: jablkové, tekvicové, orechové j-á

2. stred., vnútorná časť niečoho; stred, vnútro: bytové j. časť bytu s inštalačným zariadením; historické j. mesta; biol. bunkové j., j. bunky najdôležitejšia časť živej hmoty v bunke; fyz. atómové j., j. atómu kladne nabitá časť atómu

3. hlav. zložka niečoho, podstata, základ: j. národa, (ideové) j. prednášky, j. odporu; lingv. j. vety časť, kt. prináša novú informáciu, op. východisko

dobré, zdravé j. dobrý základ, zdravá podstata;

jadrový príd.

1. obsahujúci jadro, jadrá: j-é ovocie; j-é krmivo obsahujúce veľa stráviteľných živín

2. súvisiaci s jadrom (význ. 2): biol. j-á blana obaľujúca jadro bunky; j-á fyzika, chémia, reakcia; j-á elektráreň atómová;

jadierko -a -rok s. zdrob. k jadro (význ. 1): tekvicové j-a


jadrovitý príd. (o ovocí) obsahujúci jadro, jadrá, jadrový


jadrovník -a m. blanité puzdrá so semenami v dužine malvíc


jadrovoenergetický príd. vzťahujúci sa na jadrovú energetiku: j. program; bezpečnosť j-ých zariadení


protijadrový príd. programovo zameraný proti využívaniu jadrovej energie na vojnové i mierové ciele: p-é organizácie, p-é demonštrácie


vyjadrovací príd. určený, slúžiaci na vyjadrovanie: v-ia schopnosť, v-ie prostriedky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezjadrový
dvojjadrový
jadro ‑a ‑dier s.; jadrový; jadierko ‑a ‑rok s.
jadrovitý
jadrovník ‑a m.
jadrovoenergetický
protijadrový

fotojadrový príd. ‹g + sl› fyz. f-á reakcia vyvolaná účinkom gama žiarenia


hyperjadro -a s. ‹g + sl› jad. fyz. hyperfragment


termojadrový príd. ‹g + sl› zried. termonukleárny (jad. fyz.): t-á reakcia; t. reaktor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladaťvysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autoraosvetľovaťobjasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hrytlmočiťvyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názorpodávať výkladpodávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele

2. predvádzať umelecké dielo • hraťreprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový partstvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy


jadrový založený na fyzikálnych procesoch v jadre atómu; využívajúci tieto procesy • odb. nukleárny: jadrová reakcia; jadrová, nukleárna energia; jadrové, nukleárne zbraneatómový (súvisiaci s atómom): atómová elektráreň


jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunkystredcentrum: stred, centrum mestavnútro: vnútro domubot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstvazáklad: základy odporupodstata: podstata prednáškykniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnostikniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupokkniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)

3. p. zrno 1, semeno 1


podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadrozáklad: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problémuťažisko: ťažisko otázkyos: osou románu je hľadanie pravdyzaloženie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimistazákladňa: myšlienková základňa teóriekniž.: bázafundament: tvoriť bázu, fundament niečohokniž. substancia: hmotná substanciakniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrostikniž. meritum: povedať niečo k meritu vecistredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti

p. aj základ


semeno 1. zárodok rastliny, z ktorej sa rozmnožuje množstvo takýchto zárodkov • poet. semä: naklíčené semeno, semäzrnozrnko (semeno niektorých rastlín): zrná, zrnká hrachujadro (semeno dužinatých plodín): tekvicové jadrábobuľa (rastlinný útvar obsahujúci semená): bobule egreša

2. biol. produkt samčích pohlavných žliaz • poet. semäbiol. sperma

3. p. potomstvo


súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlasvyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlasstotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstvaobyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasilprisviedčaťprisvedčovaťpritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakávalzastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčípristávaťpristupovaťprivoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavkypodvoľovať sapodrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splniasympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujemekniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálomzodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravdekniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavouhovor.: hraťsedieťštimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí


základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základyzastaráv. fundament: fundamenty mostahovor. grunt: z domu ostal iba grunt

2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnostipodstata: dotknúť sa podstaty problémujadro: jadro prednáškyduša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodinyodb. substrát: jazykový substrátodb. koreň: koreň rovnice

3. to, z čoho sa vychádza: základy poznaniavýchodisko: nájsť spoľahlivé východiskopodklad: historický podklad dejazákladňa: vzťahy na demokratickej základnizdrojprameňžriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučeniaplatforma: spoločná politická platformakniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého dielakniž. postať: duchovná postať národakniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovínkniž. fundamentkniž.: podhubiepodložie: podhubie zlakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti


zrno 1. plod obilnín al. semeno dužnatých plodín • zrnko: pšeničný klas plný zŕn; kukuričné zrnkáodb. obilkahromad. zrnie (Kukučín)jadrojadierko: jadierko z hrušky, jablka; tekvicové jadierka

2. p. obilie 3. p. semeno 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezjadrový príd. biol. nemajúci jadro, bez jadra: b-é rastliny, b-é organizmy


dvojjadrový i dvojjaderný príd. majúci dve jadrá: biol. d-á bunka


jadro, -a, -dier str.

1. semeno plodu, obyč. obalené dužinou al. drevnatým obalom (kôstkou, škrupinou): jablkové, slivkové, orechové, tekvicové, slnečnicové j-á

kto chce jadro, musí orech prehryznúť (prísl.) kto chce dosiahnuť cieľ, musí prekonať prekážky;

2. stredná, vnútorná časť niečoho, stred, vnútro: j. dreva vnútorná (staršia), odumierajúca, tmavo sa sfarbujúca časť dreva; j. plameňa tmavšia vnútorná časť; biol. bunkové j., j. bunky okrúhle teliesko, najdôležitejšia časť bunky rastlinného al. živočíšneho tela; el. tech. železné j. vnútorná časť elektromagnetickej cievky; fyz. atómové j., j. atómu ústredný kladný náboj atómu, obklopený záporne nabitými elektrónmi; geol. kryštalické j. centrálna časť každého pohoria; zemské j. horúca vnútorná časť zemegule; hud. melodické j. centrálny tón, obklopený susednými tónmi;

les. vnútorná časť lesa;

tech. v lejárstve vložka do formy, ktorou sa robí dutina v odliatku; stav. vápenné j-á dierky v omietke, ktoré vznikli vypadnutím nedohaseného vápna;

3. podstatná, základná zložka niečoho; podstata, základ, koreň: j. národa, obyvateľstva; j. teórie, práce, j. nášho priemyslu, j. reči, prednášky; j. hnutia, j. odporu, zla, nedorozumenia; prísť k j-u veci, prísť dačomu na j. dostať sa až k podstate, k základu; dobré, zdravé j. niečoho dobrý základ, zdravá podstata; v j-e dobrý v základe, v podstate; byť j-om niečoho podstatou, základom;

jadrový príd.

1. obsahujúci jadro, jadrá: geol. j-é pohorie; el. tech. j. elektromagnet so železným jadrom;

2. súvisiaci s jadrom, týkajúci sa jadra: biol. j-á blana obaľujúca jadro; fyz. j-á fyzika skúmajúca atómové jadro; j-é mydlo tvrdé, sódne;

jaderný príd. obsahujúci jadro, jadrá, jadrový: hosp. j-é krmivo obsahujúce veľa stráviteľných živín;

jadierko, -a, -rok zdrob. k 1


jadrovitý príd.

1. majúci podobu jadra: j. erytrocyt;

2. obsahujúci jadrá (o ovocí, napr. o jablku, hruške, dule)


jadrovňa, -ne, -ní ž. tech. oddelenie v lejárni, kde sa robia jadrá


jadrovnička, -y, -čiek ž. záhr. názov niektorých odrôd jabĺk a hrušiek: j. šafranová


jadrovník, star. i jaderník, -a m.

1. tech. v lejárstve prístroj na ručné zhotovovanie jadier malých rozmerov;

2. bot. blanité puzdro so semenami, jadrami (napr. v jablku, hruške)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezjadrový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrového; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(dvaja) bezjadroví; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrových; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrový; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(štyri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


ženský rod

(jedna) bezjadrová; (bez) bezjadrovej; (k) bezjadrovej; (vidím) bezjadrovú; (o) bezjadrovej; (s) bezjadrovou;

(štyri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


stredný rod

(jedno) bezjadrové; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(štyri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


bezjadrový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrového; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(dvaja) bezjadroví; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrových; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrový; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(štyri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


ženský rod

(jedna) bezjadrová; (bez) bezjadrovej; (k) bezjadrovej; (vidím) bezjadrovú; (o) bezjadrovej; (s) bezjadrovou;

(tri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


stredný rod

(jedno) bezjadrové; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(dve) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


bezjadrový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrového; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(dvaja) bezjadroví; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrových; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrový; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(tri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


ženský rod

(jedna) bezjadrová; (bez) bezjadrovej; (k) bezjadrovej; (vidím) bezjadrovú; (o) bezjadrovej; (s) bezjadrovou;

(štyri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


stredný rod

(jedno) bezjadrové; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(tri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


bezjadrový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrového; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(štyria) bezjadroví; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrových; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrový; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(dva) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


ženský rod

(jedna) bezjadrová; (bez) bezjadrovej; (k) bezjadrovej; (vidím) bezjadrovú; (o) bezjadrovej; (s) bezjadrovou;

(dve) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


stredný rod

(jedno) bezjadrové; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(tri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


bezjadrový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrového; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(traja) bezjadroví; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrových; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrový; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(dva) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


ženský rod

(jedna) bezjadrová; (bez) bezjadrovej; (k) bezjadrovej; (vidím) bezjadrovú; (o) bezjadrovej; (s) bezjadrovou;

(tri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


stredný rod

(jedno) bezjadrové; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(štyri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


bezjadrový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrového; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(traja) bezjadroví; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrových; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrový; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(štyri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


ženský rod

(jedna) bezjadrová; (bez) bezjadrovej; (k) bezjadrovej; (vidím) bezjadrovú; (o) bezjadrovej; (s) bezjadrovou;

(dve) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


stredný rod

(jedno) bezjadrové; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(štyri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


bezjadrový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrového; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(traja) bezjadroví; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrových; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezjadrový; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrový; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(tri) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


ženský rod

(jedna) bezjadrová; (bez) bezjadrovej; (k) bezjadrovej; (vidím) bezjadrovú; (o) bezjadrovej; (s) bezjadrovou;

(dve) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;


stredný rod

(jedno) bezjadrové; (bez) bezjadrového; (k) bezjadrovému; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrovom; (s) bezjadrovým;

(dve) bezjadrové; (bez) bezjadrových; (k) bezjadrovým; (vidím) bezjadrové; (o) bezjadrových; (s) bezjadrovými;

Gadro Gadro

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko JADRONČÍKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 3×;
VEĽKÝ BYSTEREC (obec DOLNÝ KUBÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN – 3×;

Priezvisko JADRONČÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
VEĽKÝ BYSTEREC (obec DOLNÝ KUBÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN – 9×;

Priezvisko JADROŇOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 171×, celkový počet lokalít: 44, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LOKCA, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 24×;
ŤAPEŠOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 16×;
KLIN, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 14×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 11×;
JAHODNÍKY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 10×;
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 10×;
MARTIN, okr. MARTIN – 7×;
ŽEMBEROVCE, okr. LEVICE – 5×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 5×;
...
Priezvisko JADROŇ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 161×, celkový počet lokalít: 41, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LOKCA, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 34×;
ŤAPEŠOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 16×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 11×;
KLIN, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 10×;
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 10×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 9×;
JAHODNÍKY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 7×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 4×;
LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 4×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum JADROVÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
RUŽINOV (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

jadro: →speex →vorbis
jadrový: →speex →vorbis
vyjadrovanie: →speex →vorbis
vyjadrovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor