Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma subst priezviská

jama -y jám ž.

1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.; hrobár kope j-u hrob; silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov; stavebná j. na základy stavby; montážna j. na opravu vozidiel zospodu; ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch

2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e

expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať; kniž. → levová j.; kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou;

jamový príd.;

jamka -y -miek/-môk ž. zdrob.: j-y na sadenie (zemiakov ap.); j-y na lícach; anat. kĺbové j-y

skoro mu → oči vyliezli z j-miek;

jamkový príd.;

jamôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;

jamisko -a s., N a A jedn. i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jamka ‑y ‑miek/‑môk ž.; jam­kový; jamôčka ‑y ‑čok ž.

jama jamy jám ž. 1. ▶ väčšia prirodzená al. cielene utvorená vyhĺbenina (obyč. v zemi): hlboká, plytká j.; odpadová j.; silážna j. vybetónovaná; okraj, dno jamy; kopáči jám; hĺbiť, zavážať jamu; spadnúť do jamy; granátová j. po výbuchu; krasová j. povrchový krasový útvar, závrt; pren. Pred divákom sa odkrývajú hrozivé jamy ľudskej duše. [DF 2002]stav. stavebná jama výkop pod úrovňou terénu s vodorovnými rozmermi dlhšími ako 2 m (obyč. na základy stavieb); materiálová jama umelé jazero, ktoré vzniklo po priemyselnej ťažbe surovín; archeol. kolová jama cielene utvorená vyhĺbenina na osadenie kola; star. archeol. kultúrna jama vyhĺbenina s archeologickými stopami po ľudskej činnosti; tech. montážna jama priestor na opravu vozidiel zospodu
2. anat. ▶ priehlbina na povrchu tela al. medzi kosťami: zákolenná, podkolenná j.; podpazušná j.; spánková j.; fraktúra prednej lebkovej jamy
3. hovor. ▶ vyhĺbenina v zemi na pochovanie mŕtveho, hrob: vkladať, spúšťať, zahrabať mŕtveho do jamy
fraz. bibl. byť/pripadať si ako [Daniel] v jame levovej dostať sa do zlej situácie (podľa starozákonného proroka Daniela, ktorého hodili do jamy levom); [čierna] bezodná jama niekto požadujúci al. niečo požadujúce čoraz viac; vstúpiť/spadnúť/dostať sa do jamy levovej ocitnúť sa v nebezpečnej situácii; vystáť jamu a) dlho niekde stáť a čakať b) zostať na zábave bez tanečníka ◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej spadne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou
zdrob.jamka; jamôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: vložiť orech do jamôčky; jemné jamôčky na drevenom stole; pôvabné, neodolateľné jamôčky pri ústach; jamisko -ka jamísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: pes vyhrabal polmetrové j.; Osem jamísk za sebou ostalo, prvá na lúke pri ceste, posledná pod skalou. [B. Belák]


jamka -ky jamiek/jamôk ž. 1. zdrob.malá jama, prirodzená al. cielene utvorená vyhĺbenina: plytká, prázdna j.; j. na sadenie; urobiť j. v piesku, v múke; mať jamky na lícach malé priehlbinky na tvári (najmä pri úsmeve); trocha rímsky nos, pekne krojené pery, brada s jamkou [L. Ťažký]lek. profes. kĺbová, lakťová, krčná, očná jamka priehlbina na povrchu tela al. na kostiach; inform. záznamová jamka priehlbina pri laserovom zázname bez drážok na digitálnej platni, pit
2. šport. ▶ (v golfe) priehlbina v trávniku, do ktorej sa hráči snažia dostať loptičku; časť ihriska od odpaliska až k príslušnému jamkovisku: golfová j.; prvá, druhá, tretia j.; zahrať jamku na jeden úder
fraz. oči mu vystúpili/vyliezli z jamiek al. išli mu oči vyskočiť z jamôk al. skoro mu vypadli oči z jamiek veľmi sa začudoval
zdrob. jamôčkajama

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jama, -y, jám ž.

1. väčšia vyhĺbenina v zemi; priestor vyhĺbený v zemi a upravený pre rôzne účely: veľká, hlboká j.; kopať, vykopať j-u, stúpiť, padnúť do j-y; snehová j. vyhrabaná do snehu; granátová j. diera v zemi po výbuchu granátu; j-y na sadenie (napr. stromkov); vlčia j. maskovaná diera v zemi (na chytanie divej zveri); hosp. zemiaková, obilná j. vyhĺbený priestor v zemi na uskladnenie zemiakov, zeleniny, obilia; silážna, hnojová, močovková j.; vápnová j. na hasenie vápna; stav. stavebná j. priestor vyhĺbený v zemi pre základy a podzemné časti stavby; archeol. kultúrna j., sídelná j. archeologické nálezisko; let. vzdušná j. vzdušný priestor s redším vzduchom, kde lietadlo náhle klesá; bibl. levová j. priehlbeň na chovanie šeliem; pren. poslať niekoho do levovej jamy do istej záhuby

hovor. žart. j-u vystojí a) o dlhom, márnom čakaní; b) o dievčati, ktoré neberú do tanca;

2. hovor. vykopaný hrob

Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto strojí úklady, často sa sám stáva ich obeťou.

3. hovor. kotlina, úžľabina; priepasť: dedina leží v jame;

4. anat. prehĺbenina na tele: lakťová, zákolenná, lebečná j.; hovor. očné j-y;

jamka, -y, -môk/-miek ž. zdrob.

1. malá, plytká vyhĺbenina v zemi; neveľká prehĺbenina na niečom: kopať, vykopať (motykou) j-y na sadenie zemiakov al. iných plodín; j. na líci, na brade; hovor. skoro mu oči vyskočili z jamôk (jamiek) vypúlil oči (napr. od prekvapenia);

2. anat. neveľká priehlbinka na tele: kĺbová, slzná, nadkľúčna j.; očnicové j-y;

jamkový príd.: j. ornament; poľnohosp. j-á sadba sadenie (napr. stromčekov) do jamôk;

jamôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.;

jamisko, -a -mísk str. i ž. zvel.


jamka p. jama

Morfologický analyzátor

jamka podstatné meno, ženský rod

(jedna) jamka; (bez) jamky; (k) jamke; (vidím) jamku; (o) jamke; (s) jamkou;

(tri) jamky; (bez) jamôk, jamiek; (k) jamkám; (vidím) jamky; (o) jamkách; (s) jamkami;

Gamka Gamka
jamka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) jamka tušu. Uprostred nej sa utvorila jamka . Tma hustla. Zvonku sa ozýval
G (bez) jamky slnko už zapadalo. Z lakťovej jamky mu trčala ihla. Hnus! Bol
D (k) jamke Hráči sa práve blížili k deviatej jamke , keď sa objavila prvá vlna
A (vidím) jamku zvyšný cukor. Uprostred urobte jamku , pridajte do nej vajcia, vanilkový
L (o) jamke po krku, potom sa zastavil v jamke nad kľúčovou kosťou a jazykom
I (s) jamkou kývajúc rukou, ukazujúc ten úsmev s jamkou na lícach, a skandovanie sa ozývalo
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) jamky pergamenová maska. Z očí ostali iba jamky . Načo sú vlastne tu? Kvapka potu,
G (bez) jamiek očami, ktoré mu skoro vyliezli z jamiek . „Kto…“ začal McKnight. „Bohyňa,“
G (bez) jamôk Dievčatku takmer vypadli oči z jamôk . „Máme tu nového koníka, Skaut.“
D (k) jamkám ktoré takmer presne zodpovedali jamkám pri kútikoch úst. Fotka nebola
A (vidím) jamky dodávala majestát. „Najprv hľadajte jamky v piesku. Môže pod nimi byť krab,
L (o) jamkách maslom. Rovnako postupujeme, kým v jamkách nemáme na sebe po 4 štvorce.
I (s) jamkami stihli ešte zaujímavý golfík s 18 jamkami v areáli, ktorý bol zábavným

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko JAMKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor