jama -y jám ž.
1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.; hrobár kope j-u hrob; silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov; stavebná j. na základy stavby; montážna j. na opravu vozidiel zospodu; ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch
2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e
● expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať; kniž. → levová j.; kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou;
jamový príd.;
jamka -y -miek/-môk ž. zdrob.: j-y na sadenie (zemiakov ap.); j-y na lícach; anat. kĺbové j-y
● skoro mu → oči vyliezli z j-miek;
jamkový príd.;
jamôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;
jamisko -a s., N a A jedn. i ž.
jama jamy jám ž. 1. ▶ väčšia prirodzená al. cielene utvorená vyhĺbenina (obyč. v zemi): hlboká, plytká j.; odpadová j.; silážna j. vybetónovaná; okraj, dno jamy; kopáči jám; hĺbiť, zavážať jamu; spadnúť do jamy; granátová j. po výbuchu; krasová j. povrchový krasový útvar, závrt; pren. Pred divákom sa odkrývajú hrozivé jamy ľudskej duše. [DF 2002] □ stav. stavebná jama výkop pod úrovňou terénu s vodorovnými rozmermi dlhšími ako 2 m (obyč. na základy stavieb); materiálová jama umelé jazero, ktoré vzniklo po priemyselnej ťažbe surovín; archeol. kolová jama cielene utvorená vyhĺbenina na osadenie kola; star. archeol. kultúrna jama vyhĺbenina s archeologickými stopami po ľudskej činnosti; tech. montážna jama priestor na opravu vozidiel zospodu 2. anat. ▶ priehlbina na povrchu tela al. medzi kosťami: zákolenná, podkolenná j.; podpazušná j.; spánková j.; fraktúra prednej lebkovej jamy 3. hovor. ▶ vyhĺbenina v zemi na pochovanie mŕtveho, hrob: vkladať, spúšťať, zahrabať mŕtveho do jamy ◘ fraz. bibl. byť/pripadať si ako [Daniel] v jame levovej dostať sa do zlej situácie (podľa starozákonného proroka Daniela, ktorého hodili do jamy levom); [čierna] bezodná jama niekto požadujúci al. niečo požadujúce čoraz viac; vstúpiť/spadnúť/dostať sa do jamy levovej ocitnúť sa v nebezpečnej situácii; vystáť jamu a) dlho niekde stáť a čakať b) zostať na zábave bez tanečníka ◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej spadne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou ▷ zdrob. ↗ jamka; jamôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: vložiť orech do jamôčky; jemné jamôčky na drevenom stole; pôvabné, neodolateľné jamôčky pri ústach; jamisko -ka jamísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: pes vyhrabal polmetrové j.; Osem jamísk za sebou ostalo, prvá na lúke pri ceste, posledná pod skalou. [B. Belák]
jamka -ky jamiek/jamôk ž. 1. zdrob. ▶ malá jama, prirodzená al. cielene utvorená vyhĺbenina: plytká, prázdna j.; j. na sadenie; urobiť j. v piesku, v múke; mať jamky na lícach malé priehlbinky na tvári (najmä pri úsmeve); trocha rímsky nos, pekne krojené pery, brada s jamkou [L. Ťažký] □ lek. profes. kĺbová, lakťová, krčná, očná jamka priehlbina na povrchu tela al. na kostiach; inform. záznamová jamka priehlbina pri laserovom zázname bez drážok na digitálnej platni, pit 2. šport. ▶ (v golfe) priehlbina v trávniku, do ktorej sa hráči snažia dostať loptičku; časť ihriska od odpaliska až k príslušnému jamkovisku: golfová j.; prvá, druhá, tretia j.; zahrať jamku na jeden úder ◘ fraz. oči mu vystúpili/vyliezli z jamiek al. išli mu oči vyskočiť z jamôk al. skoro mu vypadli oči z jamiek veľmi sa začudoval ▷ zdrob. jamôčka ↗ jama
jama, -y, jám ž.
1. väčšia vyhĺbenina v zemi; priestor vyhĺbený v zemi a upravený pre rôzne účely: veľká, hlboká j.; kopať, vykopať j-u, stúpiť, padnúť do j-y; snehová j. vyhrabaná do snehu; granátová j. diera v zemi po výbuchu granátu; j-y na sadenie (napr. stromkov); vlčia j. maskovaná diera v zemi (na chytanie divej zveri); hosp. zemiaková, obilná j. vyhĺbený priestor v zemi na uskladnenie zemiakov, zeleniny, obilia; silážna, hnojová, močovková j.; vápnová j. na hasenie vápna; stav. stavebná j. priestor vyhĺbený v zemi pre základy a podzemné časti stavby; archeol. kultúrna j., sídelná j. archeologické nálezisko; let. vzdušná j. vzdušný priestor s redším vzduchom, kde lietadlo náhle klesá; bibl. levová j. priehlbeň na chovanie šeliem; pren. poslať niekoho do levovej jamy do istej záhuby
● hovor. žart. j-u vystojí a) o dlhom, márnom čakaní; b) o dievčati, ktoré neberú do tanca;
2. hovor. vykopaný hrob
● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto strojí úklady, často sa sám stáva ich obeťou.
3. hovor. kotlina, úžľabina; priepasť: dedina leží v jame;
4. anat. prehĺbenina na tele: lakťová, zákolenná, lebečná j.; hovor. očné j-y;
jamka, -y, -môk/-miek ž. zdrob.
1. malá, plytká vyhĺbenina v zemi; neveľká prehĺbenina na niečom: kopať, vykopať (motykou) j-y na sadenie zemiakov al. iných plodín; j. na líci, na brade; hovor. skoro mu oči vyskočili z jamôk (jamiek) vypúlil oči (napr. od prekvapenia);
2. anat. neveľká priehlbinka na tele: kĺbová, slzná, nadkľúčna j.; očnicové j-y;
jamkový príd.: j. ornament; poľnohosp. j-á sadba sadenie (napr. stromčekov) do jamôk;
jamôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.;
jamisko, -a -mísk str. i ž. zvel.
jamka p. jama
(jedna) jamka; (bez) jamky; (k) jamke; (vidím) jamku; (ó) jamka!; (o) jamke; (s) jamkou;
(tri) jamky; (bez) jamôk, jamiek; (k) jamkám; (vidím) jamky; (ó) jamky!; (o) jamkách; (s) jamkami;