jedenie -ia s. jedlo (význ. 1): j-ia bolo málo
jedenie -nia s.
jedenie -nia s. 1. ▶ požívanie potravy: spoločné j.; časté j. mäsitých pokrmov; spôsob jedenia; kúpiť niečo na j.; pustiť sa do jedenia; mať, nemať chuť do jedenia; mať, ponúknuť, vziať si niečo na j.; vyrušili ho pri jedení 2. ▶ potrava pripravená na konzumovanie, pokrm; syn. jedlo: zdravé, nezdravé j.; jedenia a pitia má so sebou dosť; Začal ich [dukáty] hneď presýpať plným priehrštím do kapsy, čo si v nej nosil jedenie na pole. [A. Habovštiak] ▷ ↗ i jesť
jedenie p. jedlo 1, 2
jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)
2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste
jedenie, -ia str.
1. požívanie potravy: mať, nemať chuť do j-ia mať, nemať chuť jesť; pustiť sa do j-ia začať jesť;
2. jedlo, jedivo: Jedenia a pitia bolo dosť. (Taj.)
edenia p. jedenie
jedenie s. (eďeňia) 1. csl požívanie potravy: Pri oďichu ňezabudňi na jeďeňie! (Lutila KRE); Od ňéj dostaňe aj chuď do jeďena (Chocholná TRČ); Ket śe rozžaľu, ta ňimam dzeku do jedzeňa (Dl. Lúka BAR) 2. csl jedlo, jedivo: Ked nosiľi druhim jeďeňia, tag mi poslala, aľe odmeňiď ma ňemau̯ gdo (Lišov KRU); Misí sa uvariťi jeďeňia (Selce BB); Zau̯ si jeďeňia na ťížďeň (Tek. Breznica NB); Mieu̯ jedzeňá a picá dost (Záh. Bystrica BRA); No ta, znaju, priňesla jedzeňa (Vranov); Iśče ľem co na śvece jezd z jedzeňou, šicko jej nanośa (Sobrance); eďeňia (Revúca)
jedenie [jed(z)-, jez-; -ie, -ia, -í] s 1. používanie potravy: appetit k gedenj (RT 17. st); čas k gedeňy (PP 1734); pri gezeňu beránka welkonočnyho (KB 1757) 2. jedlo: strowilo se v gedeni a piti (BOCA 1591); Janowy Talagrowy newesta gedenia prynesla (L. MIKULÁŠ 1749); gedzene na dwa dny (HRANOVNICA 1782)