jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl.
I. zám. privl.
1. vyj. privlastňovací vzťah osoby, o kt. sa hovorí, k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): jeho rodičia, jej dom, ich kniha; jeho schopnosti, jej oči, ich riaditeľ; ako súčasť titulov: j. excelencia, jej výsosť (v oficiálnom písomnom styku Jeho Excelencia, Jej Výsosť)
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): jeho návrh, jej potrestanie, ich pokorenie
3. vyj. zreteľ: stojí na jej strane, jeho vlak už odišiel, je v jej rokoch
4. hovor. má funkciu odkaz. zám.: jeho hrdina sa naľakal, urobili to jeho ľudia
5. expr. vyj. citové vzťahy: víno, to je jeho; bola jeho, iba jeho
● hrub. otca jeho! zahrešenie
II. hovor. jeho m. manželka: tá j. mi to povedala;
jej1 ž. manžel
jé, jej2, jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel
ojej, ojéj cit. vyj.
1. rozlič. pocity (prekvapenie, výsmech, odmietanie ap.): o., naozaj! o., takých je dosť!
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje prisviedčanie: o., vie to on dobre
jejunektómia -ie ž. ‹l + g› lek. chirurgické odstránenie lačníka (časti tenkého čreva)
jejunitída -y ž. ‹l› lek. zápal lačníka
jejúnum -na s. ‹l› anat. stredný úsek tenkého čreva, lačník;
jejunálny príd.
ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo
2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády
3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý
4. p. eh 1
fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fiha • fí • fi • hí • híí • híha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástol • í • íí • iha • íha: Í, íha, už si sa vrátil? • ejha • ha: ejha, ha, ten je rýchly • ó • óó • oh • óh • óha • och: ó, óha, och, však je to krásne • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: oj, ojej, to je výška • thí • ťhí • tí • tíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú
jej, jéj p. ach 1
nesvoj 1. (iba v mennom prísudku al. doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom al. telesnom stave • fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej koži • znepokojený • nepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný
2. p. cudzí 1
ojej, ojéj p. ach 1, fíha
jej, jéj cit. vyjadruje
1. preľaknutie, prekvapenie: Dráb uteká s revom. Jéj, rata! (Ráz.-Mart.) Ako sa leje, jéj, ako sa leje! (Jes.)
2. iróniu, posmech (obyč. v spojení oj, jej): I tak mám kríže odrené. — Oj, jej, zahoja sa ti. (Taj.)
jej 2. a 3. p. j. č. osob. zám. ona
ojejéj cit. vyjadruje radosť: O pazúry vlčko prišiel, to je radosť, ojejéj! (Bedn.)
ojej, ojéj cit. vyjadruje
1. odmietanie, popieranie: Ojej, ešte čo! (Kuk.) Ojej! Zato sa mne páčia i druhí. (Tim.)
2. výsmech, iróniu: „Ojéj — aké dlhé,“ vysmiala sa Ružena. (Vans.) Ojej, veď naozaj neumriem za ním! (Tim.)
3. prekvapenie, údiv, úžas: „Ojej, naozaj!“ riekli. (Tim.)
4. zdôraznené prisviedčanie, pritakávanie: Vie to ona dobre, ojej, a ako vie! (Heč.) Trúnok je tuhý, ojéj, to každý povie. (Kuk.) Ojej! Koľko ráz on už vzal jednej alebo druhej susedke kosák alebo plachtičku. (Kuk.)
(jeden) nesvoj; (bez) nesvojho; (k) nesvojmu; (vidím) nesvojho; (hej) nesvoj!; (o) nesvojom; (s) nesvojím;
(štyria) nesvoji; (bez) nesvojich; (k) nesvojim; (vidím) nesvojich; (hej) nesvoji!; (o) nesvojich; (s) nesvojimi;
(jeden) nesvoj; (bez) nesvojho; (k) nesvojmu; (vidím) nesvoj; (hej) nesvoj!; (o) nesvojom; (s) nesvojím;
(tri) nesvoje; (bez) nesvojich; (k) nesvojim; (vidím) nesvoje; (hej) nesvoje!; (o) nesvojich; (s) nesvojimi;
(jedna) nesvoja; (bez) nesvojej; (k) nesvojej; (vidím) nesvoju; (hej) nesvoja!; (o) nesvojej; (s) nesvojou;
(štyri) nesvoje; (bez) nesvojich; (k) nesvojim; (vidím) nesvoje; (hej) nesvoje!; (o) nesvojich; (s) nesvojimi;
(jedno) nesvoje; (bez) nesvojho; (k) nesvojmu; (vidím) nesvoje; (hej) nesvoje!; (o) nesvojom; (s) nesvojím;
(jeden) papagájí; (bez) papagájeho; (k) papagájemu; (vidím) papagájeho; (hej) papagájí!; (o) papagájom; (s) papagájím;
(dvaja) papagájí; (bez) papagájích; (k) papagájím; (vidím) papagájích; (hej) papagájí!; (o) papagájích; (s) papagájími;
(jeden) papagájí; (bez) papagájeho; (k) papagájemu; (vidím) papagájí; (hej) papagájí!; (o) papagájom; (s) papagájím;
(tri) papagáje; (bez) papagájích; (k) papagájím; (vidím) papagáje; (hej) papagáje!; (o) papagájích; (s) papagájími;
(jedna) papagája; (bez) papagájej; (k) papagájej; (vidím) papagáju; (hej) papagája!; (o) papagájej; (s) papagájou;
(jedno) papagáje; (bez) papagájeho; (k) papagájemu; (vidím) papagáje; (hej) papagáje!; (o) papagájom; (s) papagájím;