Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dojesť, -je, -jedia, rozk. -jedz dok. (čo i bezpredm.) skončiť jedenie, prestať jesť; zjesť všetko, vyjesť: d. večeru; nedojedená polievka; Chceš ešte? — pýtal sa, keď dojedla. (Jil.);
nedok. dojedať1, -á, -ajú
|| dojesť sa (bezpredm. i čoho) najesť sa do sýtosti, nasýtiť sa: Nedá mu ani dojesť sa. (Taj.) Nevedel sa dojesť halušiek. (Tat.);
nedok. dojedať sa1
jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.
1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa
● hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;
2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;
opak. jedávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zjesť
najesť sa, -je, -jedia, -jedol, -jedený, rozk. -jedz dok. (bezpredm. i čoho) nasýtiť sa jedlom, pokrmom: dobre, dosýta sa najesť; n. sa chleba, mäsa
objedať, -á, -ajú nedok. (čo) jesť vrchnú vrstvu niečoho al. niečo, čo je na niečom (dookola): o. kuraciu nôžku (Ráz.); o. jahody, maliny; Najradšej objedá kozľa mladé lístky agátu. (Ráz.-Mart.); pren. Prekonal veľa pľuhavých chorôb, ktoré ho objedali (Švant.) ničili, hubili.
● hovor. o. niekomu uši (zried. i hlavu) domŕzať, dotierať, dokúčať;
opak. objedávať, -a, -ajú;
dok. objesť
objesť, -je, -jedia, -jedol, -jedený, rozk. -jedz dok. (čo) zjesť vrchnú vrstvu niečoho al. niečo, čo je na niečom (dookola): Objedol ho (hrdlo) chytro. (Ondr.)
● hovor. Hlavu mu objedia tie detváky (Kuk.) utrápia ho;
nedok. objedať
objesť sa, -je, -jedia, -jedol, -jedený, rozk. -jedz dok. (bezpredm. i čoho)
1. nadmieru sa najesť, prejesť sa, presýtiť sa: Hlava ťa bolí? Iste si sa objedol. (Al.)
2. expr. zunovať nejaké jedlo: Keď sa (deti) bielych (moruší) objedli, prešli o kúsok ďalej a Terezka im natriasla čiernych. (Zúb.);
pren. mať dosť niečoho: Už i mnohí kulaci sa objedli nemeckej vlády. (Tomašč.);
nedok. objedať sa, -á, -ajú i objedávať sa, -a, -ajú