Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dojesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. skončiť jedenie, prestať jesť: d-l obed a odišiel;

nedok. dojedať1

// dojesť sa veľmi sa nasýtiť: d. sa koláčmi; nevedel sa d. (slivák)


jesť je jedia jedz! jedol jedený nedok.

1. prijímať potravu ústami: j. chlieb, mäso, polievku; j. hltavo, s chuťou

2. hovor. stravovať sa: j. v závodnej jedálni

j. veľkou lyžicou byť na hostine; j. cudzí chlieb byť odkázaný na cudzích; však to j. nepýta nevyžaduje opateru; → oči by mu jedli; kto nepracuje, nech neje; čí → chlieb ješ, toho pieseň spievaj; žiadna → polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí; čo si kto navaril, to bude j. následky za svoje činy si každý nesie sám; → reči sa vravia, chlieb sa je;

opak. jedávať -a


najesť sa -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. zjesť potravu, nasýtiť sa: dosýta sa n., n. sa polievky, chleba; je dobre n-ený


objesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok.

1. zjesť dookola povrch niečoho: o. kosť, stehno

2. zjesť dookola z povrchu niečoho: o. mäso (z kosti);

nedok. objedať


objesť sa -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. prejesť sa, presýtiť sa: o. sa klobásy; nechcem sa o.;

pren. o. sa blahobytu zunovať ho;

nedok. objedať sa -á, objedávať sa -a


odjesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. zjesť istú časť z niečoho: o. z polievky;

nedok. odjedať


pojesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. zjesť postupne všetko al. väčšie množstvo: chlapec p-l všetky cukríky

expr. p-l bláznivé, pochabé, šialené huby koná nerozumne; iron. tvári sa, akoby bol všetku múdrosť (sveta) p-l je namyslený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dojesť ‑je ‑jedia ‑jedz! ‑jedol ‑jedený dok.; dojesť sa
jesť je jedia jedz! jedol jedený nedok.
najesť sa ‑je ‑jedia ‑jedz! ‑jedol ‑jedený dok.
objesť ‑je ‑jedia ‑jedz! ‑jedol ‑jedený dok.
objesť sa ‑je ‑jedia ‑jedz! ‑jedol ‑jedený dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dojesť sa p. najesť sa


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesťdržať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deňhladovaťdržať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomufraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dojesť, -je, -jedia, rozk. -jedz dok. (čo i bezpredm.) skončiť jedenie, prestať jesť; zjesť všetko, vyjesť: d. večeru; nedojedená polievka; Chceš ešte? — pýtal sa, keď dojedla. (Jil.);

nedok. dojedať1, -á, -ajú

|| dojesť sa (bezpredm. i čoho) najesť sa do sýtosti, nasýtiť sa: Nedá mu ani dojesť sa. (Taj.) Nevedel sa dojesť halušiek. (Tat.);

nedok. dojedať sa1


jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.

1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa

hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;

2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;

opak. jedávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zjesť


najesť sa, -je, -jedia, -jedol, -jedený, rozk. -jedz dok. (bezpredm. i čoho) nasýtiť sa jedlom, pokrmom: dobre, dosýta sa najesť; n. sa chleba, mäsa


objedať, -á, -ajú nedok. (čo) jesť vrchnú vrstvu niečoho al. niečo, čo je na niečom (dookola): o. kuraciu nôžku (Ráz.); o. jahody, maliny; Najradšej objedá kozľa mladé lístky agátu. (Ráz.-Mart.); pren. Prekonal veľa pľuhavých chorôb, ktoré ho objedali (Švant.) ničili, hubili.

hovor. o. niekomu uši (zried. i hlavu) domŕzať, dotierať, dokúčať;

opak. objedávať, -a, -ajú;

dok. objesť


objesť, -je, -jedia, -jedol, -jedený, rozk. -jedz dok. (čo) zjesť vrchnú vrstvu niečoho al. niečo, čo je na niečom (dookola): Objedol ho (hrdlo) chytro. (Ondr.)

hovor. Hlavu mu objedia tie detváky (Kuk.) utrápia ho;

nedok. objedať


objesť sa, -je, -jedia, -jedol, -jedený, rozk. -jedz dok. (bezpredm. i čoho)

1. nadmieru sa najesť, prejesť sa, presýtiť sa: Hlava ťa bolí? Iste si sa objedol. (Al.)

2. expr. zunovať nejaké jedlo: Keď sa (deti) bielych (moruší) objedli, prešli o kúsok ďalej a Terezka im natriasla čiernych. (Zúb.);

pren. mať dosť niečoho: Už i mnohí kulaci sa objedli nemeckej vlády. (Tomašč.);

nedok. objedať sa, -á, -ajú i objedávať sa, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dojesť dokonavé sloveso
(ja) dojem VKdsa+; (ty) doješ VKdsb+; (on, ona, ono) doje VKdsc+; (my) dojeme VKdpa+; (vy) dojete VKdpb+; (oni, ony) dojedia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dojedol VLdsam+; (ona) dojedla VLdsaf+; (ono) dojedlo VLdsan+; (oni, ony) dojedli VLdpah+;
(ty) dojedz! VMdsb+; (my) dojedzme! VMdpa+; (vy) dojedzte! VMdpb+;
(nejako) dojediac VHd+;

jesť nedokonavé sloveso
(ja) jem VKesa+; (ty) ješ VKesb+; (on, ona, ono) je VKesc+; (my) jeme VKepa+; (vy) jete VKepb+; (oni, ony) jedia VKepc+;

(ja som, ty si, on) jedol VLesam+; (ona) jedla VLesaf+; (ono) jedlo VLesan+; (oni, ony) jedli VLepah+;
(ty) jedz! VMesb+; (my) jedzme! VMepa+; (vy) jedzte! VMepb+;
(nejako) jediac VHe+;

najesť dokonavé sloveso
(ja) najem VKdsa+; (ty) naješ VKdsb+; (on, ona, ono) naje VKdsc+; (my) najeme VKdpa+; (vy) najete VKdpb+; (oni, ony) najedia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) najedol VLdsam+; (ona) najedla VLdsaf+; (ono) najedlo VLdsan+; (oni, ony) najedli VLdpah+;
(ty) najedz! VMdsb+; (my) najedzme! VMdpa+; (vy) najedzte! VMdpb+;
(nejako) najediac VHd+;

nedojesť dokonavé sloveso
(ja) nedojem VKdsa-; (ty) nedoješ VKdsb-; (on, ona, ono) nedoje VKdsc-; (my) nedojeme VKdpa-; (vy) nedojete VKdpb-; (oni, ony) nedojedia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedojedol VLdsam-; (ona) nedojedla VLdsaf-; (ono) nedojedlo VLdsan-; (oni, ony) nedojedli VLdpah-;
(ty) nedojedz! VMdsb-; (my) nedojedzme! VMdpa-; (vy) nedojedzte! VMdpb-;
(nejako) nedojediac VHd-;

nejesť nedokonavé sloveso
(ja) nejem VKesa-; (ty) neješ VKesb-; (on, ona, ono) neje VKesc-; (my) nejeme VKepa-; (vy) nejete VKepb-; (oni, ony) nejedia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nejedol VLesam-; (ona) nejedla VLesaf-; (ono) nejedlo VLesan-; (oni, ony) nejedli VLepah-;
(ty) nejedz! VMesb-; (my) nejedzme! VMepa-; (vy) nejedzte! VMepb-;
(nejako) nejediac VHe-;

nenajesť dokonavé sloveso
(ja) nenajem VKdsa-; (ty) nenaješ VKdsb-; (on, ona, ono) nenaje VKdsc-; (my) nenajeme VKdpa-; (vy) nenajete VKdpb-; (oni, ony) nenajedia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenajedol VLdsam-; (ona) nenajedla VLdsaf-; (ono) nenajedlo VLdsan-; (oni, ony) nenajedli VLdpah-;
(ty) nenajedz! VMdsb-; (my) nenajedzme! VMdpa-; (vy) nenajedzte! VMdpb-;
(nejako) nenajediac VHd-;

neobjesť dokonavé sloveso
(ja) neobjem VKdsa-; (ty) neobješ VKdsb-; (on, ona, ono) neobje VKdsc-; (my) neobjeme VKdpa-; (vy) neobjete VKdpb-; (oni, ony) neobjedia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neobjedol VLdsam-; (ona) neobjedla VLdsaf-; (ono) neobjedlo VLdsan-; (oni, ony) neobjedli VLdpah-;
(ty) neobjedz! VMdsb-; (my) neobjedzme! VMdpa-; (vy) neobjedzte! VMdpb-;
(nejako) neobjediac VHd-;

neodjesť dokonavé sloveso
(ja) neodjem VKdsa-; (ty) neodješ VKdsb-; (on, ona, ono) neodje VKdsc-; (my) neodjeme VKdpa-; (vy) neodjete VKdpb-; (oni, ony) neodjedia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodjedol VLdsam-; (ona) neodjedla VLdsaf-; (ono) neodjedlo VLdsan-; (oni, ony) neodjedli VLdpah-;
(ty) neodjedz! VMdsb-; (my) neodjedzme! VMdpa-; (vy) neodjedzte! VMdpb-;
(nejako) neodjediac VHd-;

spolujesť ndk spoločne s niekým konzumovať potravu, spoločne stolovať: coepulor: spolúgjm, hodugem, hostjm se, z ginssym gjm ks 1763

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dogesť dogesť gesť_1 gesť gesť_2 gesť odgesť odgesť rozgesť sa rozgesť sa wigesť_1 wigesť wigesť_2 wigesť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor