kánon -u m.
1. súbor všeobecne platných zásad, norma: básnický k.
2. cirk. zoznam inšpirovaných bibl. spisov
3. teol. pravda viery záväzne predložená v cirk. dokumentoch
4. liturg. ústredná časť omše s eucharistickou modlitbou: Rímsky k.
5. hud. forma, pri kt. sa v slede hlasov opakujú za sebou rovnaké melodické a rytmické postupy;
kánonický príd.: k-é biblické spisy; k-é právo cirkevné
kánon -nu pl. N -ny m.
kánon -nu pl. N -ny m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ súhrn všeobecne platných, uznávaných pravidiel, zásad, noriem: právny, administratívny k.; hodnotový, konvenčný k. 2. cirk. ▶ norma vyhlásená cirkvou a obsiahnutá v Kódexe kánonického práva, cirkevný zákon 3. cirk. ▶ zoznam kníh tvoriacich Bibliu: židovský, katolícky, protestantský k.; starozákonný, novozákonný k.; knihy zaradené do biblického kánonu 4. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) ústredná časť svätej omše s eucharistickou modlitbou: omšový k.; prosba vyjadrená v kánone 5. cirk. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) časť utierne, oficiálnej rannej modlitby: nedeľný k. šiesteho hlasu 6. hud. ▶ sled dvoch al. viacerých hlasov, ktoré za sebou opakujú rovnaké melodické a rytmické postupy: jednoduchý, kombinovaný k. 7. umen. ▶ stanovený systém vzťahov a vzájomných pomerov jednotlivých častí literárneho, básnického, výtvarného a pod. diela: románový, herecký, divadelný, estetický k.; k. časomerného verša; odpútať sa od starých foriem výtvarného kánonu; použiť proporčný k. v sochárstve; Tvorcovia sa do hlavného komiksového prúdu pokúsili implantovať kontroverznejšie témy i voľnejší prístup ku kresbe a k celému komiksovému kánonu. [InZ 2002]
kánon -u m. ‹l < g›
1. súbor pravidiel, zásad, predpisov, smerníc: výtv. súbor pravidiel o proporciách ľudského tela; archit. súbor základných pravidiel skladby v niektorých slohových obdobiach; cirk. zbierka ustanovení pápežov a cirkevných snemov
2. cirk. uzákonené pravidlo, dogma al. obradný článok kánonického práva
3. cirk. ústredná časť omše s eucharistickou modlitbou: Rímsky k.
4. filoz. súbor pravidiel správneho myslenia platných v určitom okruhu
5. stanovený súbor literárnych textov al. diel vzorných spisovateľov a pod.; cirk. súhrn textov Starého a Nového zákona oficiálne uznaných cirkvou: k. svätých kníh Biblie
6. hud. kontrapunktická skladbová technika, pri ktorej sa melódia nástupného hlasu opakuje za sebou nastupujúcimi hlasmi; tan. tlieskanie al. vyšliapavanie rytmu o takt neskôr
7. log. Millove k-y induktívne metódy (zhody, rozdiely združených zmien, zvyškov) na skúmanie kauzálnych vzťahov;
kánonový príd.: odb. k. list zobrazenie ukrižovaného Krista na začiatku omšového kánonu v misáli
kánon p. pravidlo 1
pravidlo 1. všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania • predpis: dopravné, colné pravidlá, predpisy • zásada • princíp: zásady, princípy správnej výživy • zastaráv. al. hovor. regula: vojenská regula • kánon (súbor všeobecne platných zásad): básnický kánon • norma (záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom a pod.): mravná norma • odb. normatív: normatív zásob
2. p. zvyk
kánon, -u m.
1. lit. súhrn všeobecne platných zásad, norma, pravidlo; vzor: estetický k., básnický k., štúrovský literárny k., realistický, divadelný k.;
2. cirk. súhrn pápežských nariadení a ustanovení cirkevných snemov týkajúcich sa viery a katolíckej disciplíny; súhrn biblických textov;
litur. obrady a modlitby katolíckej omše od prefácie so prijímania;
3. hud. hudobná forma, pri ktorej dva al. viac hlasov spieva tú istú melódiu s postupným nástupom: jednoduchý, dvojitý, kruhový k.;
kanonický1 príd.
1. cirk. ustanovený cirkvou, zhodujúci sa s cirkevným kánonom: k-é knihy cirkvou uznané; k. vek predpísaný cirkevnými zákonmi (napr. pre vysvätenie kňaza); k-é právo cirkevné;
2. uznávaný ako všeobecne platná norma, normatívny: k-é delenie verša;
3. hud. majúci formu kánonu: k. nástup hlasov
kánon m gr/lat 1. cirk súhrn pápežských a cirkevných nariadení a ustanovení, dogma: aposstol s. Petr w 1. kanon napomijna a vcžj (BAg 1585) 2. súhrn všeobecne platných zásad, norma, pravidlo: toto gest canon a prawidlo každého miňenj (Tr 1728); kanon žiwota duchownýho (BlR 18. st); -ický príd k 1: knihy tak rečene canonické (SC 17. st); žadne ustanoweny kraginske naproti prawu kanonickemu (:t. g. cirkewnemu:) nemuž byti platne (DuD 1717); swaty Yudass Thaddegski w kanonickeg episstoli napisal (MK 18. st)