kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.
1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;
pren. hrub. nadávka mužovi, chlapcovi
2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva; cvičiť na k-i
● expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko; zbiť niekoho ako k-a veľmi; byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý; k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť; → darovanému k-ovi nehľaď na zuby;
konský príd. k 1: k-á hriva, k-é mäso; k. záprah
● o k-ú hlavu (vpredu ap.) o kúsok;
koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.
1. zdrob. k 1, 2
2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;
koníček -čka L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.
1. zdrob. ku koník
2. A -a/-ček D a L -u záľuba, hobby: venovať sa svojmu k-u;
konisko -a -nísk s. i m. zvel.