kôň, koňa, 6. p. o koňovi, na koni, mn. č. kone, koní m.
1. domáce ťažné zviera, jednokopytník: ťažný k., jazdecký k., vraný, biely k., vysadnúť na k-a, sedieť na k-i, zapriahnuť k-e, orať na k-och, pošibať, poháňať k-e, podkuť k-e;
pren. vulg. nadávka hlúpemu človeku
● expr. zbiť niekoho ako koňa veľmi; expr. robiť ako kôň veľa; byť na koni byť si istý niečím, byť sebavedomý, tešiť sa z úspechu; darovanému koňovi sa na zuby nehľadí (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; ľud. svätý Martin prichodí na bielom koni na Martina (11. XI.) obyčajne padá sneh; hovor. pýtať sa na k-a, vziať chlapca na k-a o nosení detí na pleciach;
2. druh telocvičného náradia: cvičiť na k-i, skákať cez k-a;
3. hovor. drevený stojan na pílenie dreva;
konský príd. k 1: k. chvost, k-á hriva, k-é mäso, k-é kopyto, k. záprah;
koník1, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr. k 1, 3;
koníček, -čka, mn. č. -čky m.
1. zdrob. expr. k 1 malý, slabý, chatrný kôň al. milý, obľúbený kôň; detská hračka; pren. hrať sa na k-a druh detskej hry;
2. hovor. záľuba: jeho koníčkom bolo zemské právo (Taj.)