kopa, -y, kôp ž.
1. niečo nahromadené, navŕšené, hromada, hŕba: k. kamenia, zeme, piesku;
pren. veľké množstvo niečoho: celá k. spisov, k. peňazí, k. otázok, myšlienok; k. ľudí veľa; doniesla kopu čistých tanierov (Tim.);
2. kopcovitý útvar, do akého sa ukladá seno al. ďatelina: k. ďateliny, k. sena;
3. geol. vyvrelinou utvorený kužeľovitý al. zvonovitý útvar na povrchu zeme;
4. staršia miera, 60, niekde i 50 kusov;
5. meteor. kopy druh oblakov, ľud. barance;
kôpka, -y, -pok ž. zdrob.: k. zeme, k. ďateliny, k. fazule; pren. zišla sa ich, je ich, je toho pekná k. hodne
kôpka p. kopa
(jedna) kôpka; (bez) kôpky; (ku) kôpke; (vidím) kôpku; (ó) kôpka!; (o) kôpke; (s) kôpkou;
(tri) kôpky; (bez) kôpok; (ku) kôpkam; (vidím) kôpky; (ó) kôpky!; (o) kôpkach; (s) kôpkami;