Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
kľúč -a m.
1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.
2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.; → francúzsky k.
3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.; botanický k. na určovanie rastlín; hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove
4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu
5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu
● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;
kľúčový príd.
1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka; k-á služba
2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel; k-á úloha;
kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;
kľúčik -a m. zdrob.
kľúčenka -y -niek ž. puzdro na kľúče
obkľúčiť -i dok. postaviť sa okolo, obkolesiť; obklopiť: vojsko o-lo mesto; dostať sa z nepriateľského o-enia; deti o-li otca;
nedok. obkľučovať
pakľúč -a m. nástroj na otvorenie zámky bez (príslušného) kľúča: otvoriť dvere p-om
skľúčený príd. duševne ochabnutý, skormútený, sklesnutý: s. človek, s-á myseľ;
skľúčene, skľúčeno prísl.: hľadieť s.;
skľúčenosť -i ž.
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
kľúčový p. rozhodujúci 1, hlavný 1
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
obkľúčiť p. obklopiť 1
podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ al. ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný) • hlavný • základný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnosti • kniž. konštitutívny • kľúčový • kniž.: kardinálny • kapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázka • rozhodujúci: rozhodujúci argument • kniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktor • principiálny • zásadný: principiálna, zásadná chyba • závažný • významný • dôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie veci • bytostný: bytostná črta etnika • kniž. zastar.: esenciálny • esencionálny • expr.: leví • levský: leví, levský podiel na niečom
p. aj základný, hlavný
2. p. výrazný 2, značný 1
rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodný • dôležitý • závažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v živote • kniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponent • hlavný • kľúčový • určujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci význam • smerodajný: uvedené číslo je smerodajné • životný • osudný • osudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamih • kritický: dosiahnuť kritický bod • finálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)
2. p. prevažný
ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľ • hlavný • základný • kľúčový • dominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehu • najdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textu • najvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
kľúč, -a m.
1. kovový nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k. od bytu, od brány; patentný k.; zatvoriť niečo kľúčom, na kľúč; nepravý k.;
pren. prostriedok na dosiahnutie, ovládnutie niečoho: k. k úspechu, k blahobytu; nájsť k. k srdcu niekoho spôsob, ako sa dostať do priazne niekoho; Gibraltár je k. k Stredozemnému moru.
2. pomôcka na pochopenie nejakého problému, určitého systému značiek a pod.: k. na rozlúštenie šifier, riešiť niečo podľa k-a, pozná k. k tajomstvu; kalkulačný, botanický k.;
3. tech. nástroj na zaťahovanie a povoľovanie skrutiek: francúzsky k., matricový k.;
4. hud. značka na začiatku hudobného riadku: notový k., husľový, basový k.;
1. k-á dierka d. v zámku pre kľúč;
2. majúci základnú dôležitosť, základný význam: k-á pozícia, k-á otázka, k. problém, k-é postavenie, k. priemysel;
kľúčik, -a m. zdrob.
kľúčiť1, -i, -ia nedok. zastar. klíčiť: zrno kľúči (Hor.); pren. Nech (skutky) kľúčia vždy čo spravodlivých sejba. (Hviezd.)
kľúčiť2, -i, -ia nedok. bás. (čo) spínať (ruky) k modlitbe: Vyrobené ruky kľúči, akoby sa modlil. (Ráz.) Darmo kľúčiš dlane. (Hviezd.);
dok. skľúčiť
kľúčne, -eho str. poplatok za používanie kľúča od brány vo veľkých obytných domoch
kľúčny príd.: anat. k-á kosť plocha kosť spájajúca rameno s hrudníkom, klavikula
kľúčový p. kľúč
(jedna) kľúčenka; (bez) kľúčenky; (ku) kľúčenke; (vidím) kľúčenku; (ó) kľúčenka!; (o) kľúčenke; (s) kľúčenkou;
(dve) kľúčenky; (bez) kľúčeniek; (ku) kľúčenkám; (vidím) kľúčenky; (ó) kľúčenky!; (o) kľúčenkách; (s) kľúčenkami;
(štyri) kľúčenky; (bez) kľúčeniek; (ku) kľúčenkám; (vidím) kľúčenky; (ó) kľúčenky!; (o) kľúčenkách; (s) kľúčenkami;
(tri) kľúčenky; (bez) kľúčeniek; (ku) kľúčenkám; (vidím) kľúčenky; (ó) kľúčenky!; (o) kľúčenkách; (s) kľúčenkami;
(jeden) kľúč; (bez) kľúča; (ku) kľúču; (vidím) kľúč; (ó) kľúč!; (o) kľúči; (s) kľúčom;
(dva) kľúče; (bez) kľúčov; (ku) kľúčom; (vidím) kľúče; (ó) kľúče!; (o) kľúčoch; (s) kľúčmi;
(štyri) kľúče; (bez) kľúčov; (ku) kľúčom; (vidím) kľúče; (ó) kľúče!; (o) kľúčoch; (s) kľúčmi;
(tri) kľúče; (bez) kľúčov; (ku) kľúčom; (vidím) kľúče; (ó) kľúče!; (o) kľúčoch; (s) kľúčmi;
skľúčenie [-lí-] s pevné spojenie, zomknutie: kemu wstúpilo nekdi w misslének, že bi sebe misel wiobrazila, čo od swobodnég boskég nebo lidskég wúle po rokóch wígde, anebo gedine i od prirozeních príčin, kterích wládi a společného mezi sebú sklíčená w známosti nemá bn 1789
skľúčený [-lí-] príd 1. nešťastný, biedny, zúbožený: podchnuty a sklučeny osel od osliaroweho koljka zepranj ričj kob 1666; to vidúce lidé sklíčení náramne kričeli, ach, beda, mesto se propadne asl 1763; strachem welmi skljčené gehne odpowjda stn 1758 2. pevne zovretý: Telemach obauma nohama na prsjch geho klečjce na zem geg skljčeneho držel, hrdlo geho mečem podrezat chtegjc pt 1796; -osť ž spojenosť, zomknutosť: pre tú nagsilňegšú tela z dušú sklíčenosť a že člowek wšemi swogími činmi k gednému koncu cíliti musí bn 1790